S blížiacimi sa Vianocami sa množia výzvy na pomoc rôznym skupinám ľudí od rodín v hmotnej núdzi až po dôchodcov. Do týchto aktivít sa pravidelne zapájajú aj firmy, pretože si od nich často sľubujú benefity v podobe zvyšovania angažovanosti, produktivity a spokojnosti pracovníkov.
„Keď zamestnanci vidia, že ich pracovisko aktívne prispieva k veciam, na ktorých im záleží, vzbudzuje to pocit hrdosti a cieľa. Tak isto to prispieva k väčšej morálke, šťastiu zamestnancov a silnejšiemu prepojeniu medzi zamestnancami a firmou,“ približuje výhody dobrovoľníctva odborníčka v oblasti HR Renáta Máčaiová.
Okrem pocitu jednoty môže práca na spoločnom dobročinnom cieli rozvíjať hlbšie vzájomné porozumenie, podporovať kamarátstvo a zlepšovať firemnú kultúru. Zároveň si spoločnosti prostredníctvom dobrovoľníckych aktivít zlepšujú povesť v očiach verejnosti. V súčasnom svete budovania zamestnávateľských značiek tak ide podľa R. Máčaiovej o aktivitu, ktorá zvyšuje lojalitu zákazníkov.
K nárastu dobrovoľníckych aktivít okrem Vianoc prispievajú nečakané udalosti ako pandémia, ale aj záujem o vytvorenie zmysluplných zamestnaneckých aktivít.
Potvrdzujú to skúsenosti vedúcej oddelenia ľudských zdrojov spoločnosti SWAN Andrey Gubovej, ktorá dobrovoľníctvo považuje za skvelú príležitosť, ako ešte viac prepojiť firmu a jej ľudí s ich prostredím a potrebami okolitých komunít, a to nielen v čase vianočnom, ale kontinuálne počas celého roka.
Pravidlá a záujmy
Aj preto firmám radí, aby pri nastavovaní týchto aktivít nezabúdali na záujmy a potreby samotných pracovníkov. „Základným predpokladom je, aby zamestnanci chceli pomáhať a byť prínosní a aktívni. Určite nie je možné niekoho do dobrovoľníctva nútiť,“ upozorňuje odborníčka na HR.
Firmy by sa skôr mali zamerať na aktivity, ktoré budú zamestnancov baviť a budú z nich mať dobrý pocit. Ako príklad uvádza jednu z pravidelných predvianočných aktivít zamestnancov s názvom „Upečme si Vianoce“.
- Ako sa firma a jej zamestnanci môžu zapojiť do dobrovoľníctva
- Zapojením zamestnancov firmy do krátkodobých dobrovoľníckych aktivít, ktoré môžu mať charakter manuálnej práce v komunite (čistenie, dekorácie, natieranie v parkoch, záhradách, na ihriskách, pamiatkach) alebo aj formu venovania času tým, ktorí ocenia ich prítomnosť – deti, seniori, ľudia s postihnutím.
- Expertným dobrovoľníctvom pre mimovládne organizácie alebo neformálne skupiny (PR, tvorba stratégie, marketing, grafický dizajn).
- Vytvorením vlastného firemného dobrovoľníckeho programu, ktorý bude dlhodobo umožňovať zamestnancom pôsobiť ako dobrovoľníci
- Firemné dobrovoľníctvo v každej z týchto možností predstavuje pre firmu zmysluplnú a inšpiratívnu formu teambuildingu. Dobrovoľnícka aktivita sa môže uskutočňovať v pracovnom i vo voľnom čase, podľa možností a rozhodnutia jednotlivých firiem.
PRAMEŇ: Centrum dobrovoľníctva
Okrem pohostenia pre kolegov a teambuildingu sa im vďaka nej darí už viac ako desať rokov prispievať na vybrané výzvy darcovského portálu Ludialudom.sk. Úspech tejto aktivity spočíva aj v tom, že vznikla na podnet zamestnancov. Ide pritom o aspekt, na ktorý mnohé firmy pri zavádzaní dobrovoľníckych aktivít zabúdajú.
Všimla si to i odborníčka Jessica Rodell, ktorá na portáli Harvard Business Review upozorňuje na nedostatky bezmyšlienkovitého kopírovania firemných programov.
Skutočnosť, že daná aktivita niekde funguje, totiž automaticky neznamená, že bude úspešná aj v inej firme. Ak sa ju spoločnosť predsa len rozhodne kopírovať, mala by si aspoň overiť, ako sa na ňu dívajú samotní zamestnanci a či na jej realizáciu má dostatočné prostriedky.
Škody namiesto prínosov
Častou chybou býva výber dobrovoľníckych aktivít na základe osobných preferencií vedúcich pracovníkov. Prípadne vedenie firmy bezmyšlienkovite pokračuje v projektoch, ktoré nastavili jeho predchodcovia a neoverí si, či je o ne ešte záujem. Dobrovoľnícke programy tak môžu namiesto spomínaných benefitov vyvolať neochotu zamestnancov a znižovať morálku vo firme.
Základným predpokladom je, aby zamestnanci chceli pomáhať. Určite nie je možné
niekoho do dobrovoľníctva nútiť.
Ak sa chce tomu vrcholový manažment vyhnúť, mal by pamätať na to, že jeho priority nemusia byť prioritami zamestnancov. Rovnako by manažment nemal priamo alebo nepriamo tlačiť, oceňovať alebo dokonca trestať účasť, respektíve neúčasť na takýchto aktivitách. Nevedomky totiž vytvára vo firme nepriateľskú atmosféru nielen proti dobrovoľníckej aktivite, ale aj medzi kolegami navzájom.
Účasť pracovníkov na charitatívnych aktivitách kvôli odmene nevnímajú ostatní členovia tímu pozitívne, ale skôr ako úsilie získať si nadriadených. Niektoré prieskumy dokonca podľa J. Rodellovej poukázali na to, že sa zamestnanci takýmto kolegom dokonca vyhýbali a označovali ich za narcistických. Namiesto budovania súdržnosti a pomoci komunite sa tak z dobrovoľníctva stal nástroj, ktorý poškodzoval vzťahy v kolektíve.
Riešení je viac
Aby sa firmy týmto neželaným následkom vyhli, mali by sa okrem dobrovoľnosti zamerať na aktivity, ktoré majú pre ich zamestnancov význam. K nim sa podľa A. Gubovej dopracujú zapájaním pracovníkov do kreovania obsahu jednotlivých projektov a aktivít.
Firmy by si okrem potrieb zamestnancov overiť aj potreby príjemcov podpory, aby výsledná aktivita nakoniec nebola zbytočná a neznížila motiváciu členov tímu.
Mladí sa neboja zmeniť prácu. Udržať si ich pritom nie je ťažké
„Verím, že ak sa obe strany budú počúvať a komunikovať, tak na konci môže byť len spokojnosť a prípadný nedostatok či nedokonalosť bude vytvárať možnosti na ďalšiu spoluprácu a podporu komunít,“ dodáva odborníčka zo spoločnosti SWAN.
Rovnako pomáha aj praktická a štruktúrovaná podpora zo strany zamestnávateľov, napríklad v podobe rozdelenia jednotlivých úloh alebo zabezpečenia materiálu. Firmy by mali dbať aj na načasovanie jednotlivých projektov a overiť si, či na ne majú pracovníci čas a energiu.
Do dobrovoľníckeho programu pritom môžu pozvať nielen samotných zamestnancov a ich rodinných príslušníkov, ale aj obchodných partnerov, dodávateľov či dokonca zákazníkov.
Text bol pripravený v odbornej spolupráci s profesijným združením HRcomm.
