ESG už nie je iba marketingová stratégia alebo trend. Beata Hlavčáková, manažérka v oblasti udržateľnosti zo spoločnosti Deloitte, upozorňuje, že je to možnosť pre firmy, ako si zaistiť stále miesto na trhu. Spolu s Ivanou Lorencovičovou, riadiacou partnerkou z Deloitte Česká a Slovenská republika, v rozhovore vysvetľujú, prečo sa udržateľnosť spoločnostiam vyplatí.
V súvislosti s témou udržateľnosti sa často spomína skratka ESG. Čo si má pod tým bežný človek predstaviť?
IL: Skratka ESG zahŕňa tri oblasti, ktoré sú pre udržateľnosť kľúčové – z anglického E ako environment, životné prostredie, S zahŕňa sociálne aspekty a G je governance, teda správa a riadenie. Všetky tieto oblasti by mali byť pre firmy kľúčové a firmy by im mali venovať náležitú pozornosť, pretože tým dávajú najavo, že im záleží na čestnom a etickom podnikaní, starostlivosti o zamestnancov, komunitu aj celú planétu. Zároveň tým deklarujú, že majú záujem podnikať zodpovedne a s ohľadom na aspekty životného prostredia či diverzity spoločnosti ako takej. Udržateľnosť je schopnosť uspokojovať naše súčasne potreby bez toho, aby sme ohrozili alebo obmedzili napĺňanie potrieb tých, ktorí prídu po nás.
A čo podnikatelia? Snažia sa spĺňať štandardy ESG?
BH: Je to veľmi rôznorodé. Veľké firmy vo väčšine prípadov už majú nastavené procesy a stratégie, ktoré sa týkajú udržateľnosti a ESG. Tie vyspelejšie žiadajú túto oblasť auditovať, aby o úrovni udržateľnosti svojho podnikania presvedčili investorov a mali prístup k takzvaným zeleným financiám. Existujú však aj podniky, kde napríklad manažéri či vrcholové vedenie vôbec netušia, čo je ESG a zaujímajú sa iba o meniacu sa legislatívu. Dokonca sa to veľmi líši aj interne, teda v samotnom vnútri firiem. Tému ESG si môžeme predstaviť ako cestu, po ktorej sa niektoré firmy už vydali a majú náskok, kým ďalšie na ňu ešte nenastúpili a budú mať čo doháňať.
Ktoré povinnosti firmy v tejto súvislosti majú? Musia sa vysporiadať aj s európskou legislatívou?
BH: Pre dosiahnutie cieľov udržateľnosti Európska únia (EÚ) nariadila reguláciu ESG, ktorá nastavuje povinnosti pre podnikateľov v jednotlivých oblastiach. EÚ zároveň dedikovala rozsiahle finančné zdroje a rámce na financovanie týchto aktivít bankami. Tie klasifikujú, ktoré z podnikateľských aktivít sú na základe katalógu NACE oprávnené čerpať zelené financie na transformáciu k udržateľnosti.
Tesla nie je pre index ESG S&P 500 dostatočne zelená
Cieľom návrhu CSRD (Corporate Sustainability Reporting Directive) je zlepšiť reporting, respektíve vykazovanie udržateľnosti firiem a zabezpečiť, aby sa lepšie využil potenciál jednotného európskeho trhu a prispelo sa k prechodu na plne udržateľný a inkluzívny hospodársky aj finančný systém. Návrh stanovuje, ktoré informácie majú firmy zverejňovať. Spoločnosť bude musieť vykazovať, ako rôzne aktivity, ktoré sa týkajú udržateľnosti, ovplyvňujú firmu, jej partnerov či životné prostredie a aké sú ich finančné dosahy.
Navrhovaná legislatíva očakáva, že členské štáty EÚ transponujú CSRD k 1. decembru 2022. Požiadavky sa budú vzťahovať na všetky veľké firmy a finančné roky začínajúce sa 1. januára 2023 alebo neskôr aj na malé a stredné podniky a pre finančné roky začínajúce sa 1. januára 2026 a neskôr. Firmy sa pri vykazovaní činností môžu oprieť o európske reportovacie štandardy udržateľnosti ESRS (European Sustainability Reporting Standards).
So štandardmi ESG je spojených množstvo povinností. Prečo to vlastne musia firmy riešiť?
BH: Na to je veľmi jednoduchá odpoveď – aby prežili a ich podnikanie bolo úspešne aj naďalej. V budúcnosti totiž určité druhy podnikania nebudú ekonomicky udržateľné a niektoré technológie skrátka skončia, lebo sa ich neoplatí prevádzkovať, pretože náhrady za ich negatívny vplyv budú také veľké, že nebudú dávať ekonomický zmysel.
Ako zarábať udržateľne s čistým svedomím. A viac ako ostatní
Klimatická kríza, žiaľ, nie je výmysel. Už teraz vidíme, ako sa v realite premietajú klimatické zmeny do nášho bežného života. Máme veľké suchá, požiare, prívalové dažde či tornáda. Populácia a naša spotreba narastajú, a s tým je spojený i nedostatok zdrojov, vody, potravín, energií, surovín, ale aj obrovské straty biodiverzity. A to ovplyvní, respektíve už ovplyvňuje, špecifické oblasti podnikania. Avšak transformácia na klimaticky neutrálnu ekonomiku prinesie aj mnoho nových príležitostí, nové obchodné modely a trhy či rozvoj technológií a nové pracovné miesta.
Aký proces čaká podnikateľov, ktorí sa rozhodnú pre implementovanie princípov ESG? Na čo by sa mali pripraviť?
BH: V prvom rade firmy budú plniť nové legislatívne povinnosti, budú musieť dbať na znižovanie emisií, znižovanie spotreby materiálov a energií. Tiež budú musieť navrhovať dizajn a životný cyklus výrobkov tak, aby sa pri výrobe spotrebovalo čo najmenej energií či zdrojov a výrobky boli z udržateľných a recyklovateľných materiálov. Veci sa budeme musieť naučiť robiť inak.
Medtronic je príkladom technologických inovácií v stabilnom segmente
Kým niekedy sa CSR riešilo v rámci oddelení komunikácie či marketingu, teraz bude ESG agendou všetkých oddelení spoločnosti a samotné firmy sa musia pripraviť na transformáciu biznisu. V súvislosti s tým bude pre firmy dôležitá aj spolupráca s partnermi a dodávateľmi, ale aj s univerzitami a výskumnými ústavmi. Bude potrebné vytvárať medziodvetvové inovatívne klastre, aby spoločnými silami dokázali čo najviac zefektívniť jednotlivé procesy, aby ich produkty a služby mali čo najmenší dosah na využívanie zdrojov životného prostredia.
Koľko stojí firmu takýto transformačný proces z hľadiska nákladov?
BH: Pozrime sa na to z druhej strany – koľko to bude firmu stáť, ak sa na proces transformácie k udržateľnosti nepripraví? Riziká môžu byť pre ňu obrovské. Jasné, líši sa to od typu odvetvia, no najhorším scenárom je, že konkrétny podnik alebo výrobná linka skončí, lebo negatívne dosahy, napríklad v poplatkoch za emisie, budú také vysoké, že výroba pre firmu nebude ekonomicky udržateľná. Ďalším problémom môže byť, že výrobky nesplnia legislatívne štandardy a nebudú môcť byť vôbec uvedené na trh, prípadne nebudú spotrebiteľmi akceptované pre svoju neekologickosť.
Čo by ste poradili spoločnostiam, ktoré sa do tohto procesu púšťajú? Ktorým chybám by sa mali vyhnúť?
IL: Myslím si, že v prvom rade treba vôbec začať. Poradila by som im, nech sa čím skôr vydajú na cestu udržateľnosti. Mali by sa začať vzdelávať, aby pochopili, že udržateľnosť je priorita, ktorej je potrebné sa venovať. Nech sa rozprávajú so spoločnosťami, prípadne s odborníkmi, ktorí sa touto témou zaoberajú. Na začiatku je dôležité pochopiť súčasný stav, teda akú stopu firma zanecháva v oblasti ESG, aký dosah majú jej služby alebo výrobky na životné prostredie, akú spotrebu energií firma má, či sú materiály, ktoré používa, z obnoviteľných zdrojov, aké emisie generuje v súvislosti s podnikaním, či má definovanú stratégiu udržateľnosti, stanovené KPI v oblasti ESG alebo akčné plány, či jej vrcholový manažment vôbec rieši ESG alebo či je stratégia udržateľnosti zladená s firemnou podnikateľskou stratégiou.
Čo robíte pre udržateľnosť vy v Deloitte?
IL: Udržateľnosť je jedným z kľúčových pilierov našej globálnej stratégie. Zastávam pozíciu WorldImpact Leader pre Deloitte Central Europe, v rámci ktorej okrem iného vediem interné iniciatívy spoločnosti s cieľom znižovať uhlíkovú stopu a dosiahnuť do roku 2030 nulové emisie. Implementujeme procesy, postupy a politiky, ktoré sa týkajú našich budov či cestovania, aby sme efektívne využívali zdroje, udržateľne cestovali, obstarávali a nakupovali komodity a služby od spoločností, ktoré pristupujú k udržateľnosti rovnako zodpovedne.
Našou ambíciou je tiež inšpirovať zamestnancov, ale aj študentov, aby aj oni žili zodpovedne a udržateľne. Okrem toho sa snažíme využívať našu sieť a vzťahy na vytváranie aliancií a ekosystémov, ktoré sa venujú vytváraniu riešení v oblasti klímy a niekedy menia i celé priemyselné odvetvia.
Prečo je táto téma pre vás osobne dôležitá?
IL: Pretože sa týka nás všetkých a nemôžeme ju ignorovať. Týka sa tiež generácií, ktoré prídu po nás. Nie je mi jedno, v akej spoločnosti žijeme a čo tu po nás ostane. Vnímam množstvo komplikovaných problémov, ktorým ako ľudstvo čelíme v oblasti vzájomnej tolerancie a nediskriminácie, dostupnosti a kvality vzdelania či zdravotnej starostlivosti, spravodlivosti alebo zmeny klímy. A úprimne? Nepáči sa mi postoj niektorých ľudí, že ja ako jednotlivec nič nezmôžem a mali by to riešiť ostatní, napríklad firmy či štát.
Každé ráno vozím deti do školy a občas, aj keď sa tomu snažím vyhnúť, počujeme v rádiu správy, napríklad aj o klimatických zmenách či extrémnom počasí. V jedno ráno sa ma môj (vtedy 11-ročný) syn spýtal: „Mami, ako budeme ďalej žiť na našej planéte? Prečo ľudia tak veľmi ničia prírodu a nič nerobia? Prečo nezastavíme globálne otepľovanie a nezlepšíme si život?" Niežeby som predtým o pálčivosti klimatickej krízy nevedela, ale uvedomenie si, že je to také zjavné aj pre malé dieťa, bolo pre mňa zarážajúce. Viem, že veci sa nezmenia zo dňa na deň, no vtedy som si znovu uvedomila, že musíme konať. Všetci a hneď.
