Alternatívne pohonné hmoty či elektrifikácia nedokáže v preprave markantne znížiť uhlíkovú stopu pri zachovaní súčasnej efektivity. Týka sa to najmä väčších vzdialeností. Lepšia je situácia v mestách, kde sú trendy ekologickejšej dopravy viditeľné. V rámci dodávok tovaru predstavuje približne 20 percent mestská doprava, ktorá je zodpovedná za 30 percent znečistenia ovzdušia.
Ekologickejšia doprava v mestách
Podľa riaditeľa platformy FM Logistic na Slovensku Juliena Lalanda je nutné prispôsobiť mestskú distribučnú sieť tak, aby sa minimalizovali časy príchodu a vzdialenosti, aby boli čo najšetrnejšie k životnému prostrediu. „Je dôležité si uvedomiť, že mestská logistika sa netýka len individuálnych zákazníkov, ale aj obchodu a dodávok do obchodov alebo stravovacích zariadení,“ zdôrazňuje Lalande, ktorého firma rozvíja projekt mestskej logistiky, ktorý zahŕňa len poslednú míľu. Ide o vozový park vozidiel s nízkymi a nulovými emisiami a sieť skladov v blízkosti veľkých miest či v nich samotných.
Čo sa týka mestskej nákladnej dopravy, firmy sa snažia prejsť na alternatívne pohony. Ako však hovorí generálny riaditeľ Yellow Express Pavol Piešťanský, na ekologizáciu dopravy nie sú vytvorené podmienky, či už legislatívne alebo daňové. „Musí byť dostupná nízkoemisná technológia a infraštruktúra. Čiže dlhodobé plány našej spoločnosti aktuálne pre legislatívne turbulencie v tejto oblasti stoja, respektíve idú slimačím tempom,“ dodáva.
Problémy s alternatívnymi palivami
Nástup alternatívnych pohonov na Slovensku podľa Piešťanského brzdí to, že ochrana životného prostredia v oblasti nákladnej dopravy nie je v popredí záujmu štátu. Slovensko je podľa neho v technike a infraštruktúre 15 rokov za zvyškom Európy. Tým nemyslí klasické vozidlá spĺňajúce normu Euro 6, ale vozidlá na alternatívne pohony s nízkymi emisiami. „Čo je dnes k dispozícii? Na Slovensku jedine LNG z plynu. Nie sú vhodné podmienky, aby sa bioplynovým staniciam oplatilo vyrobiť bioplyn a následne ho prerobili na bio LNG. Oplatí sa im vyrábať elektrinu a tú predať,“ vysvetľuje a pripomína bionaftu. Technológia jej výroby síce je k dispozícii, vozidlá s týmto palivom sú so spotrebou a cenou na úrovni klasických dízlov, len daňovo je toto palivo v nevýhode.
„Obe tieto technológie, teda LNG a biopalivá, blokuje Európska únia a snaží sa z Európy spraviť elektroveľmoc. Na to však aktuálne v nákladnej doprave nemáme adekvátne vozidlá ani nabíjaciu infraštruktúru. Na nabíjanie nákladných elektroáut by sme potrebovali ďalšie Mochovce. Nie je mi známe, že by sa plánovala stavať ďalšia atómová elektráreň,“ konštatuje Piešťanský.
Jeho dopravná spoločnosť s vyše 140 nákladnými vozidlami neustále investuje do nízkoemisných vozidiel. Ako jediný na Slovensku už druhý rok používa ťahače na 100-percentnú bionaftu od slovenského výrobcu. Piešťanský považuje za dôležité, že vozidlá sú cenovo podobne dostupné ako klasické naftové ťahače a majú aj rovnakú spotrebu. Tieto vozidlá využívajú na vnútroštátnych prepravách aj v medzinárodnej doprave.
Po roku a pol ich testovania je spotreba rovnaká, ako pri klasických naftových vozidlách, servis je o niečo drahší. Nutná je aj častejšia výmena palivových filtrov. „Cena vozidla je zhruba rovnaká ako naftové vozidlá, maximálne o tritisíc eur vyššia. Cena paliva je vyššia, keďže okrem iného je toto palivo zaťažené rovnakou spotrebnou daňou z minerálnych olejov ako klasická nafta, aj keď to nie je minerálny olej,“ vymenúva Piešťanský.
Spaľovacie motory s nižšími emisiami
V oblasti výroby biopalív, používaných v motorových palivách, podniká aj spoločnosť Envien Group. Ako zdôrazňuje riaditeľ úseku externej logistiky Daniel Šottník, vo vzťahu k uhlíkovej stope platí, že cestná nákladná doprava je náročnejšia na elektrifikáciu a dekarbonizáciu ako napríklad železničná. Kapacita dostupných batérii totiž nepostačuje pre ťažké nákladné vozidlá na dlhé vzdialenosti.
„Nákladné vozidlá preto doposiaľ nemajú vhodnú nízkouhlíkovú alternatívu k spaľovacím motorom. V rámci spaľovacích motorov sa dá dosiahnuť významná úspora emisií CO2. V rámci nášho projektu biojazda.sk testujeme s dopravcom Yellow Express niekoľko kamiónov poháňaných palivom B100, ktoré je 100-percentným biopalivom,“ hovorí Šottník s tým, že uhlíková stopa bionafty je v porovnaní so štandardným fosílnym palivom až o 70 percent nižšia. Aj preto z dlhodobého hľadiska vidí v cestnej nákladnej doprave priestor práve pre palivá s vyšším podielom obnoviteľných zdrojov energie.
Envien Group vyrába udržateľne biopalivá, ktoré sa štandardne primiešavajú do palív na čerpacích staniciach po celom Slovensku – v prípade benzínu to je deväťpercentná prímes etanolu a v prípade nafty sedempercentná prímes bionafty. Podľa Šottníka v národnom meradle tieto percentá významne prispievajú k znižovaniu uhlíkovej stopy z dopravy na Slovensku.
Na trh príde čoskoro biometán
Bioetanol a bionafta sú ekologického pôvodu a v závislosti od použitých zdrojov umožňujú podľa generálneho riaditeľa Envienu Petra Kostíka úsporu emisií skleníkových plynov v doprave od 60 do 90 percent oproti fosílnym palivám. Okrem biopaliva vzniká ako vedľajší produkt výroby nutrične výživné krmivo pre hospodárske zvieratá.
„Na biopalivá premieňame okrem obilnín významné množstvá odpadových materiálov ako sú použité kuchynské oleje, odpady z potravinárskych výrob, odpadové živočíšne tuky,“ dodáva Kostík, podľa ktorého v pláne je v druhej polovici roka rozšíriť portfólio o biometán, vyrábaný z odpadových surovín.
Hoci nástup alternatívnych zdrojov energií považuje Kostík za správny a udržateľný smer pre budúcnosť, premenu vníma ako pomalú. Chýba mu najmä ekonomická motivácia. Ako upozorňuje, zníženie závislosti na fosílnych palivách nebude možné dosiahnuť iba jedným typom náhrady. „Svet bude potrebovať biopalivá, rovnako ako elektromobilitu, vodík, bioplyn a ďalšie alternatívne zdroje,“ uzatvára riaditeľ Envienu.
Ďalšie dôležité správy
