Z dovolenky sa stal symbol hanby. Toxická produktivita pritom škodí firmám aj zamestnancom

Leto sa síce dávno skončilo, no trend takzvanej tichej dovolenky v spoločnosti pretrváva. Ľudia, ktorí môžu pracovať z domu, sa totiž naučili cestovať spolu s mobilom a počítačom bez toho, aby to zamestnávateľovi oznámili.

Výhodou má byť poberanie platu za minimum práce, ako aj šetrenie dní platenej dovolenky. Odborníci však upozorňujú, že ide len o ďalší nástroj stierania hraníc medzi osobným a pracovným životom.

Propagovaním takéhoto správania navyše firmy aj zamestnanci podporujú tvrdenie, že čerpanie dovolenky nie je správne.

„V  niektorých spoločnostiach dokonca panuje kultúra, že ak neustále pracujete a nikdy si neberiete dovolenku, dostanete zlatú hviezdu a budete povýšení,“ uvádza pre portál Business Insider HR riaditeľka spoločnosti Paycom Jennifer Kraszewska.

Od tohto prístupu by navyše firmy mali namiesto vyššej produktivity očakávať skôr problémy. Tohtoročný prieskum spoločnosti Mercer ukázal, že až 82 percentám z viac ako 12-tisíc respondentov hrozí vyhorenie ako následok preťaženia v práci.

Analýza dielne poradenskej platformy Slack zase poukázala na 20-percentný pokles produktivity u pracovníkov, ktorí cítili povinnosť zostať v práci dlhšie. Okrem toho častejšie trpeli stresom z práce, vyhorením a nespokojnosťou.

Škodlivá pracovitosť

Ide pritom o bežné následky takzvanej toxickej produktivity, teda podávania určitého výkonu či práce za každých okolností.

Okrem tlaku zamestnávateľa na výkon či strachu zo straty zamestnania môže tento fenomén podporovať aj perfekcionizmus, nízke sebavedomie jednotlivca, ale aj nárast používania moderných technológií.

Sociálne siete totiž dali ľuďom možnosť porovnávať sa takmer s celým svetom. Moderné zariadenia im navyše umožňujú ostať neustále v spojení nielen s rodinou, ale aj s kolegami či so zákazníkmi.

Ak sa k  tomu pridá takzvaný FOMO efekt (z anglického fear of missing out –  strach jednotlivca z toho, že mu niečo ujde) výsledkom je jedinec, ktorý sa nezastaví ani po tom, čo je práca splnená.

Toxická produktivita pritom nie je fenomén, ktorý sa týka len zahraničia. „Často sa stretávam s tým, že človek má neustálu potrebu pracovať alebo podávať výkon, a  to aj v čase, keď má oddychovať,“ približuje svoje skúsenosti slovenská psychologička Ivana Omámiková z ambulancie klinickej psychológie pre deti a dospelých Psyche clinic.