Dotácie na nájom od Sulíka idú na dračku, ale mnohí stroskotávajú na rôznych bariérach

Rezort hospodárstva pod vedením ministra Richarda Sulíka má za sebou pár dní prijímania elektronických žiadostí o dotáciu na nájomné pri zatvorených prevádzkach, ktoré možno podávať až do novembra.

O finančnú pomoc žiada prenajímateľ cez Ústredný portál verejnej správy Slovensko.sk. Reálne sa však v praxi vyskytuje pár nedostatkov, ktoré záujemcom prinášajú nemálo ťažkostí.

Harmonogram podľa regiónov vychádza

K 29. júnu rezort evidoval približne 600 žiadostí, pričom žiadateľom bolo vyplatených viac ako 25-tisíc eur. Celkovo očakáva 70 až 100-tisíc žiadostí, celková odhadovaná suma vyčlenená na túto pomoc je 200 miliónov eur.

Prvé dotácie začali vyplácať 26. júna, teda tri dni po podaní prvých žiadostí, ktoré spĺňali všetky požadované náležitosti. Ukazuje sa, že Sulíkov rezort má k splneniu svoja cieľa slušne našliapnuté, ale isté komplikácie sa mu nevyhýbajú.

Celý princíp vyplácania dotácií stojí v prvej fáze na harmonograme žiadostí, určenom pre jednotlivé kraje. „Prevažná časť podnikateľov harmonogram dodržiava. Niektoré žiadosti prichádzajú z rôznych miest mimo neho, no vzhľadom na to, že to nie zatiaľ sú tisíce, dokážeme to zvládnuť,“ uvádza pre TREND hovorkyňa rezortu Katarína Svrčeková.

Harmonogram podávania žiadostí podľa krajov je nastavený len na prvú fázu, keďže rezort sa chcel vyhnúť technickým problémom, v ďalšej fáze sa s ním už nepočíta. Ako prezrádza hovorkyňa, ide o žiadosti prenajímateľov z rôznych oblastí podnikania, ako sú napríklad gastroprevádzky, reštaurácie, hotely, ale aj predajne nábytku, automobilov, fitnescentrá a ďalšie.

Pokiaľ napríklad ide o prenajímateľa vo veľkých obchodných centrách, ktorý prenajíma priestory viacerým nájomcom, musia spoločne s nájomcom žiadať o dotáciu samostatne na každý zmluvný vzťah.

„Jednoduché je, že ak do žiadosti uvedie svoje identifikačné číslo IČO, väčšina ďalších informácií sa v dotazníku predvyplní automaticky,“ podotýka hovorkyňa. Problémom podľa nej je, že neraz si žiadatelia nepreštudujú dôkladne inštrukcie, veľké množstvo žiadostí prichádza bez podpisov alebo chýba podpis jednej strany.

Niektorí budú ťahať za kratší koniec

O dotáciu na nájomné môžu žiadať podnikatelia, ktorí mali pred 1. februárom 2020 účinnú nájomnú zmluvu, avšak z rozhodnutia štátu museli svoje prevádzky uzavrieť, alebo ich obmedziť, a to od 16. marca až do uvoľnenia opatrení.

„Firmy v 4. vlne si tak môžu nárokovať dotáciu za obdobie až do 2. júna, čiže 48 dní. Nárok sa však nepredlžuje o obdobie, ktoré mala firma zatvorené priestory po skončení obmedzení napríklad kvôli výpadku dodávok tovaru,“ poznamenáva pre TREND Filip Tichý, audítor poradenskej firmy Grant Thornton.

Problémy dostať dotáciu môžu mať paradoxne najmä nájomcovia, ktorí sa nachádzajú v najväčších finančných ťažkostiach, upozorňuje Štěpán Štarha, partner advokátskej kancelárie Havel & Partners.

Podľa súčasnej schémy štátnej pomoci totiž dotáciu nemôžu dostať nájomcovia, ktorí boli k 31. decembru 2019 „podnikom v ťažkostiach“ v zmysle nariadenia Európskej komisie č. 651/2014 alebo sú v súčasnosti v konkurze alebo reštrukturalizácii.

Ale ani táto skupina nájomcov nie je bez šance na dotáciu. „Nájomcovia v ťažkostiach by však mali mať v budúcnosti možnosť využiť druhú dotačnú schému de minimis, ktorú v súčasnosti pripravuje rezort hospodárstva. Nárok na poskytnutie dotácie nemajú napríklad nájomcovia, ktorí majú výšku nájmu odvodenú od obratu, nakoľko v takomto prípade sa na nich pomoc nevzťahuje,“ spresňuje Š. Štarha.

Tento problém registruje aj F. Tichý, pričom podotýka, že mnohé podniky boli zatvorené aj „dobrovoľne“, keďže pre nízky dopyt zo strany zákazníkov nevedeli otvoriť.

„Ďalším nedostatkom je fakt, že dotácia pokrýva len časť nákladov na prenajatý obchodný priestor. Súčasťou nákladov sú bežne nielen energie, ale aj príspevky do marketingového fondu a do ďalších prevádzkových fondov,“ spresňuje audítor. Tieto priestory musia obchody platiť, štát im na ne neprispeje.

Dotácie nezohľadňujú všetky špecifiká

Nájomca dostane od štátu príspevok v rovnakej výške, v akej mu prenajímateľ poskytol zľavu z nájomného. Ak prenajímateľ poskytne nižšiu ako 50-percentnú zľavu, prípadne žiadnu, nájomné  môže nájomca splácať v 48 rovnakých mesačných splátkach. A práve tu môže nastať ďalší problém, najmä pre prenajímateľov.

„Vznikne im dlhodobá pohľadávka v súvahe, ktorú budú musieť pravidelne účtovne diskontovať na súčasnú hodnotu. Zároveň každému majiteľovi priestorov s odkladom splátok nájmu stúpne kreditné riziko. Tiež náklady na administratívu spojenú s upomienkami i prípadným vymáhaním nájomného,“ dodáva F. Tichý pre TREND.

Štyri roky sú totiž podľa neho neúmerne dlhá doba, počas ktorej rastie pravdepodobnosť krachu nájomcu. Túto podmienku F. Tichý vníma ako nátlak štátu, aby prenajímatelia nájomcom poskytli maximálnu zľavu. Spomínaných 48 mesiacov má majiteľov priestorov jednoznačne odradiť od nižších zliav.