Mnoho zakladateľov rodinných firiem sa celý život zameriava na rozvoj biznisu a otázku nástupníctva necháva dlho na vedľajšej koľaji. Dôsledky môžu byť pre rodinnú firmu fatálne. O situácii v rodinných firmách na Slovensku a možnostiach riešenia generačnej výmeny sa TREND rozprával s partnerom a spoločníkom advokátskej kancelárie Havel & Partners a associate partnerom One Family Office Štěpánom Štarhom.
Čo sú najväčšie výzvy pri odovzdávaní rodinných firiem potomkom?
Najväčšou výzvou je otázka načasovania. V praxi sa totiž často stretávame s tým, že veľa zakladateľov nerieši stratégiu odovzdania firmy počas života, ale dôjde na to bez prípravy až v prípade smrti či vo chvíli, keď už zakladateľ nie je schopný plne sa firme venovať. Často môžu byť potomkovia už súčasťou exekutívy firmy, prípadne minoritnými vlastníkmi, ale zakladateľ si ponecháva rozhodujúci podiel.
Toto však nestačí. Aj takéto základné nastavenie ešte predstavuje zásadné riziko, pokiaľ nie sú dostatočne nastavené pravidlá v rámci rodiny, ktoré by boli komunikované medzi zakladateľom a potomkami. Súčasne, ak rodinná firma nemá vhodného nástupcu medzi potomkami, treba ho jednoznačne a hlavne včas hľadať inde.
Rodinné firmy dávajú na filantropiu desaťtisíce. Niektoré aj viac. Robia to, čo kedysi šľachta
Pre zakladateľov firiem je téma nástupníctva často nepríjemná.
Presne tak. A absencia či nedostatok komunikácie je takisto jednou z najčastejších a najväčších chýb. Medzi generáciami často chýba diskusia, ako by malo usporiadanie firmy vyzerať. Niekedy diskusia prebehne, ale zamrzne na tom, že každá generácia má na vec iný pohľad. Bez dostatočnej komunikácie rodine niekedy chýba vízia a odôvodnenie, prečo robia to, čo robia.
Často sa rozhodujú podľa zvyku a nemenia postupy zaužívané zakladateľom. Okrem toho tu existuje informačná asymetria, keď najmä vo väčších rodinných firmách potomkovia nemajú takú hĺbku pohľadu a širšie informácie o procesoch v rámci firmy ako zakladatelia. Alebo niekedy, keď staršia generácia niečo povie, mladšia generácia to pochopí úplne inak.
V akom veku by mali majitelia začať riešiť otázku nástupníctva?
Čím skôr. Ideálne v momente, keď podnik začne generovať stabilný zisk a má jasné smerovanie. Realita je často iná. Mnoho zakladateľov sa celý život zameriava na rozvoj biznisu a otázku nástupníctva necháva dlho stáť na vedľajšej koľaji. Včasné plánovanie je kľúčové, lebo príprava nástupcu na prevzatie firmy trvá roky. Okrem toho je to aj otázkou zodpovednosti voči zamestnancom a ich rodinám.
V niektorých firmách fungujú rodinné rady. Od akého veku by sa na nich mali potomkovia zúčastňovať?
Rodinným firmám, ktorým pomáhame s nastavením štruktúr, odporúčame, aby si nastavili aj organizovanie rodinných rád, na ktorých by sa zúčastňovali členovia rodiny starší ako osemnásť rokov, prípadne aj mladší. Je to preto, aby pocítili atmosféru rodinnej firmy a jej hodnoty. Osobne si myslím, že nikdy nie je dosť skoro. Poznám rodinné rady – akokoľvek je to rarita –, na ktorých sa zúčastňujú potomkovia mladší než desať rokov, aby boli napríklad súčasťou filantropických aktivít rodiny a vnímali jej hodnoty.
Odporúčate firmám rodinnú ústavu?
Rodinná ústava je súbor pravidiel a princípov, ktoré upravujú vzťahy v rodinnej firme aj v samotnej rodine. Jej úlohou je definovať víziu, hodnoty a procesy rozhodovania, najmä pri zásadných otázkach, ako je nástupníctvo. V slovenskom a českom prostredí sa s rodinnou ústavou nestretávame zatiaľ tak často, ako by si to zaslúžila. Ja ju odporúčam, je to nástroj, ktorý môže výrazne prispieť k eliminácii nedorozumení medzi zakladateľom a nástupcami a preniesť na ďalšie generácie hodnoty a myšlienky zakladateľa po tom, čo zakladateľ prestane byť vo firme aktívny.
Rodinná ústava však nie je právne záväzná.
Presne tak, preto odporúčame vždy pretaviť základné pravidlá z rodinnej ústavy aj do právne záväzných pravidiel. Správne vypracovaná rodinná ústava pomáha zabezpečiť, aby sa všetci potomkovia stotožnili s poslaním rodinnej firmy. Znižuje sa tým riziko hodnotových nesúladov a sporov medzi jednotlivými potomkami.
Rodinná ústava však nie je právne záväzný dokument, ale len akási interná mapa pre rodinu. Môžu sa do nej vniesť myšlienky, hodnoty a predstavy o tom, ako by mala rodinná firma fungovať naprieč generáciami. To, čo je v nej, však odporúčame zároveň previesť do reality cez právne záväzné dokumenty.
Stretávate sa s tým, že zakladatelia rodinných firiem nie sú ochotní odovzdať kontrolu potomkom?
Áno. Mnohí zakladatelia sú tak trochu solitéri. Úspešne vybudovali rodinnú firmu vďaka vlastným schopnostiam, usilovnosti a odhodlaniu. Do toho, kto bude ich firmu riadiť, si nedajú hovoriť a často sa o svoje plány nedelia s nástupcami. Majú vlastnú predstavu, ako by sa mala firma a majetok spravovať po ich smrti, a často sa i bez diskusie s následníkmi púšťajú do vytvárania rôznych štruktúr prechodu majetku, ktoré nemusia byť ideálne.
Čo s tým?
V takýchto prípadoch sa snažíme primárne pracovať so zakladateľom na postupnom budovaní dôvery v schopnosti nástupcu a pomáhame vytvárať formalizované procesy. Súčasne zdôrazňujeme, že zakladateľ, ktorý chce vybudovať rodinnú firmu, ktorá má dlhodobo prežiť jeho odkaz, nesmie zanedbať nielen vytvorenie efektívnej a bezpečnej štruktúry správy majetku, ale ani prípravu svojich nástupcov.
Rodinná firma z Nitry to takmer zabalila. Dnes zbiera prestížne ocenenia a výrazne investuje
Aké nástroje sa na Slovensku využívajú pri plánovaní nástupníctva?
Slovensko v tomto výrazne zaostáva. Jedným z kľúčových problémov je to, že slovenské právo neposkytuje efektívne a moderné nástroje na ochranu a správu majetku. Občianske, rodinné a dedičské právo majú korene v 60. rokoch, keď nebolo bežné mať väčšie majetky, uzatvárať predmanželské zmluvy ani dediť podiely vo firmách.
Česko zaviedlo pred viac ako dekádou zmeny, ktoré ponúkajú flexibilnejšie právne nástroje pre podnikateľov – ide najmä o flexibilnejšie dedičské a rodinné právo a obľúbené nadačné a zverenecké fondy. Tieto nástroje ponúkajú možnosť dlhodobej ochrany a správy rodinného majetku spôsobom, ktorý na Slovensku nie je. Preto slovenskí podnikatelia často sústreďujú svoju pozornosť do zahraničia a hojne využívajú najmä české nástroje.
Ako zabezpečiť spravodlivé rozdelenie majetku, keď len niektoré deti sa angažujú vo firme?
Toto je jeden z najčastejších problémov. Odovzdanie firmy až po smrti zakladateľa nemusí byť pre firmu zdravé a udržateľné. Častým príkladom je aj situácia, keď jeden z potomkov má vyplatiť toho druhého. Dochádza tým fakticky k zaťaženiu rodinnej firmy a utlmeniu jej rozvoja záväzkom voči potomkovi, ktorý sa do firmy zapojiť nechce.
Čo je riešením?
Riešením je vytvorenie vhodnej právnej štruktúry rodinnej firmy a rodinného majetku. Je dôležité oddeliť nepodnikateľské aktíva od samotnej firmy a vytvoriť diferencované mechanizmy na správu jednotlivých častí majetku. Odporúčame aj diverzifikáciu rodinného majetku do vyváženej investičnej stratégie v niekoľkých rôznorodých investičných produktoch, čo v budúcnosti umožní jednoduchšie rozdelenie aktív medzi potomkov, ktorí nemajú záujem o prevzatie firmy, bez nutnosti zaťažiť samotnú firmu.
Je rozdiel, ako by mala riešiť nástupníctvo malá a ako veľká firma?
Pri väčších spoločnostiach je kľúčové vytvoriť profesionálne štruktúry správy majetku s medzinárodným presahom, napríklad holding a nadačný fond. Tieto rodiny spravidla požadujú komplexnejšie služby a vyžadujú omnoho dôkladnejšiu prípravu procesu nástupníctva. Pri väčších firmách je zároveň nutné pracovať so zložitejšími aspektmi, ako je informačná asymetria medzi zakladateľom a nástupcami, alokácia rizík vyplývajúcich z podnikateľskej činnosti či vytváranie nadnárodných štruktúr vlastníctva.
- Štěpán Štarha
Je partnerom a spoločníkom advokátskej kancelárie Havel & Partners, v ktorej pracuje od roku 2009, a associate partnerom rodinnej kancelárie One Family Office. Aktívny je na Slovensku aj v Česku. Okrem Právnickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne vyštudoval aj jej ekonomicko-správnu fakultu. Zahraničné know-how získal na John Marshall Law School v USA.
Ďalšie dôležité správy
