Dekarbonizácia postavila oceliarov pred výzvy. Buď šliapnu na plyn, alebo stratia oveľa viac

Hoci trh s oceľou nezažíva od konca vlaňajška najlepšie obdobie a analytici predpovedajú jeho už štvrtú recesiu v priebehu piatich rokov, dobrou správou zostáva fakt, že celosvetový dopyt po ekologickej oceli rastie. Odberatelia očakávajú, že sa výrobcovia budú ešte viac snažiť o uhlíkovú neutralitu aj v tomto segmente výroby.

Ale najmä to, že budú vysoké zisky z minulých rokov investovať do nových ekologickejších technológií. Európsky oceliarsky priemysel má totiž všetko na to, aby bol lídrom v rámci ostatných segmentov pokiaľ pôjde o zásadné znižovanie emisií už v najbližších rokoch. Len do roku 2030 je totiž pripravených šesťdesiat projektov, ktoré by mali cieľu urobiť z tohto odvetvia uhlíkovo neutrálne napomôcť.

Na čelo tohto hnutia sa dlhodobo stavajú výrobcovia áut a spotrebičov, ktorí patria k najväčším odberateľom produktov z lisovanej ocele. Potreba dekarbonizovať aj jedno z najšpinavších odvetví je tak zrejmá a oceliari musia šliapnuť na plyn, ak chcú záväzky v environmentálnej oblasti napĺňať.

Obzvlášť ak konkurencia medzi nimi zostáva naďalej veľmi vysoká a odberatelia sú ochotní si za čistejšie produkty aj priplatiť. Zmeny sa dotýkajú už viac ako rok aj tunajšej oceliarne U. S. Steel Košice.

Nové technológie sú nevyhnutné

Pred niekoľkými dekádami sa zdalo nemožné, aby sa výroba ocele dokázala prepojiť s inovatívnymi technológiami, využívala viac automatizáciu či energiu z obnoviteľných zdrojov. Napriek tomu, sa táto vízia postupne stáva realitou a novou normou.

Technológiám výroby ocele totiž začína dominovať elektrina. Nové elektrické pece by mali nahradiť súčasné vysoké pece, ktoré sú jedným z najväčších znečisťovateľov ovzdušia pokiaľ ide o emisie a spaľovanie. Príklady pre Slovensko dnes prichádzajú nielen zo Spojených štátov, kde s výrobou ocele v elektrických peciach prišiel samotný U. S. Steel, ale napríklad aj z Nemecka.

V tamojšom meste Salzgitter je výroba železa podobná tej na východe Slovenska. Pozitívnou zmenou je fakt, že nad areálom sa už týči sedem veterných turbín. Tie vyrábajú elektrina, ktorá čoskoro poženie elektrolyzéry na štiepenie vody na kyslík a vodík. Práve vodík má nahradiť koks pri redukcii železnej rudy v novom type pece, ktorá bude pracovať pri oveľa nižších teplotách. Namiesto CO2 sa pri tomto procese bude uvoľňovať len voda.

Pre ekologickejšiu výrobu ocele, ktorú svetový priemysel naďalej potrebuje, ide o jedno z kľúčových riešení, ako udržať emisie z produkcie v norme. Oceliarne sa totiž podieľajú na ročných globálnych emisiách uhlíka siedmimi až deviatimi percentami, čo je približne toľko ako India a nie oveľa menej ako cestná doprava.

Inými slovami, žiadny globálny cieľ nulovej produkcie nebude možné dosiahnuť, ak sa radikálne neznížia emisie tohto odvetvia. Výroba jednej tony ocele totiž vyprodukuje asi dvojnásobok emisií oxidu uhličitého.

Podpora oceliarní musí byť väčšia