Známy právnik Zoroslav Kollár je už pár dní vo väzbe. Poznal konkurznú legislatívu ako vlastnú dlaň a toto bola oblasť jeho aktivít, v ktorej v 90. rokoch podozrivo rýchlo zbohatol.
Neraz ho spájali s mafiou, čo on odmietal slovami o ľudskej závisti a politickom marketingu, pričom ešte nedávno neevidoval voči sebe žiadne trestné oznámenie. Pandorinu skrinku údajne otvorila až nedávno odhalená komunikácia Mariana Kočnera, ktorého špecializovaný trestný súd odsúdil na 19 rokov väzenia v kauze miliónových zmeniek, a výpovede vysokopostavených sudcov, ktorí sú tiež vo väzbe.
Veľký hráč, ktorého karta sa obrátila
Z. Kollára považovali za veľkého hráča v oblasti justície, roky bol jednoducho nedotknuteľný, a to údajne vďaka svojim kontaktom v politike a v súdnictve. V minulosti získal viac ako 1,7 miliónov eur od štátu, dnes figuruje už len v jednej firme ako člen dozornej rady a aj tá je v likvidácii. Ďalšie obchodné podiely prepísal na členov rodiny.
Ešte koncom októbra potvrdila pre TREND jeho obhajkyňa Ingrid Zlochová, že Z. Kollárovi doručili uznesenie o vznesení obvinenia, voči ktorému podal sťažnosť a čakalo sa, či prokurátor podá návrh na vzatie do väzby.
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu napokon väzbu potvrdil tým, že existuje obava z možného ovplyvňovania svedkov. Rozhodnutie o väzbe ešte nie je právoplatné, obvinený podal proti nemu sťažnosť na Najvyšší súd SR, ktorý má o veci rozhodovať v najbližších dňoch. V TRENDe sme sa bližšie pozreli na aktivity Zoroslava Kollára za posledné obdobie.
Oficiálne aktívny už len v jednej firme
Keď si niekto zadá meno podnikateľa Zoroslava Kollára do Obchodného registra, zistí, že v minulosti sa jeho meno spájalo s 88 firmami. Dnes figuruje iba v jednej, aj tá je v likvidácii. „Portfólio firiem, s ktorými je jeho meno spájané, je široké.
Od investičných firiem, obchodníkov s cennými papiermi, cez bryndziareň, energetiku až po automobilový okruh. Zhruba jedna tretina firiem je ,v likvidácii,ʻ potvrdzuje pre TREND Jaroslava Lukačovičová, poradkyňa pre dane a účtovníctvo mimoparlamentnej strany SPOLU – Občianska demokracia.
Politologička: Aktivisti vo vláde vyhrážkami vnucujú svoje riešenia, pomôže demokracia zdola
Z. Kollár je aktívny len v akciovej spoločnosti Simpex Brokers, kde je uvedený ako člen dozornej rady, no aj táto spoločnosť už má pri sebe v registri aktuálne poznámku „v likvidácii.“ To podľa poradkyne naznačuje, že Zoroslav Kollár sa zbavil všetkých oficiálnych aktívnych podielov a účastí v obchodných spoločnostiach, v ktorých kedy pôsobil.
V Obchodnom registri sa však neuvádzajú tichí spoločníci, takže nie je vylúčené, že v časti firiem môže pôsobiť aj takýmto spôsobom. Niektoré jeho podnikateľské aktivity sú spájané aj so známymi menami s prostredia finančníkov či developerov.
Nebyť príliš na očiach, užívať si peniaze
O čom teda svedčí prvotný pohľad na fungovanie bývalých firiem Z. Kollára z účtovnej schránky? Podľa vyjadrení J. Lukačovičovej, podniky, v ktorých pôsobil, majú zo zákona splnené svoje povinnosti, čo sa týka zverejnenia účtovných závierok v registri. Nie sú ani dlžníkmi voči štátu.
„Rovnako vo veľmi malej miere sa objavujú nejaké zahraničné väzby na daňové raje, či iné zahraničné destinácie. Je vidieť, že ako právnik si potrpí na to, aby boli veci v poriadku. Zároveň vie, ako na seba zbytočne neupozorňovať neplnením si povinností či do očí bijúcimi číslami v účtovných závierkach, ktoré by mohli vyvolať podozrenie na prvý pohľad,“ dodáva poradkyňa. V angličtine sa tomu hovorí „low profile“.
Možno sa podľa nej iba domnievať, že jeho cieľom nebolo budovať množstvo silných firiem a odovzdávať ich ďalším generáciám. Skôr sa snažil vstúpiť do podniku kapitálovo, chcel ho zhodnotiť a následne vyplatiť vyrovnací podiel či podiel na zisku a v závere sa z neho stiahnuť.
„V mnohých prípadoch išlo o pôsobenie cez funkcie v dozorných radách, čo – predpokladám – mohol zabezpečovať v takom množstve firiem, ak sa jednalo o platené funkcie, celkom slušný základ na financovanie potrieb jeho osobného bežného života,“ spresňuje J. Lukačovičová.
V registri partnerov verejného sektora sa dá nájsť meno Z. Kollára spojené s 18 spoločnosťami, no všetky zápisy sú v tejto chvíli už, ako sme uviedli, neplatné. Z niektorých sa podľa J. Lukačovičovej stiahol ako konečný užívateľ výhod úplne, no niektoré, predpokladá „srdcovky“, previedol na syna a ten v nich figuruje ako konečný užívateľ výhod. Ide napríklad o kúpele Trenčianske Teplice, eseročku Malkia, alebo akciovky Slovakia či Merkuria.
Vášeň pre archeológiu, najradšej sponzorovanú štátom
„Celkom zaujímavý je jeho počin vo forme založenia občianskeho združenia Slovenský archeologický a historický inštitút – SAHI, ktorý okrem rôznych archeologických výskumov po celom svete vydáva aj mesačník Historická revue. Toto združenie bolo v minulosti tiež terčom kritických článkov, ktoré upozorňovali na to, že je spolufinancované aj z firiem ovládaných štátom ako Transpetrol či Tipos. Po týchto mediálnych kampaniach Z. Kollár ohlásil, že sa zo združenia sťahuje,“ spresnila J. Lukačovičová.
Na tento biznis Z. Kollára natrafila pred šiestimi rokmi náhodne aj mimovládna organizácia Transparency International, ktorá roky bojuje proti korupcii. „Natrafili sme na jeho firmu náhodou, keď sme kontrolovali, kam posielajú štátne podniky dotácie. Pri Transpetrole sme si všimli dve zmluvy celkovo za 80-tisíc eur, ktoré – jedna priamo, druhá skryto putovali archeologickému spolku SAHI, teda dvornej organizácie Z. Kollára,“ spomína spätne pre TREND Gabriel Šípoš z Transparency International Slovensko (TIS).
V dozornej rade Transpetrolu bol podľa neho v tom čase Pavel Čulík, dlhoročný riaditeľ spoločnosti Slovakia Ring Agency, ktorá prevádzkovala najväčší slovenský automobilový okruh v Orechovej Potôni, pričom vtedy ho vlastnil či financoval sám Z. Kollár. „Okrem netransparentnosti teda tieto dotácie „smrdeli“ zneužívaním verejným peňazí na súkromné hobby. Zistenia sme zverejnili, za čo sa nám ušla od Kollára prezývka ,hrobári slovenskej archeológieʻ,“ objasňuje G. Šípoš.
S Bödörom v štruktúrach Slovakiaringu
Paradoxne, oficiálna stopa Z. Kollára v Slovakia Ringu sa stratila podľa zistení Transparency International v lete v roku 2017. Dovtedy vo firme sedem rokov pôsobil spolu s nitrianskym podnikateľom Norbertom Bödörom, dnes trestne stíhaným za korupciu a takisto vo väzbe. Zhodou okolností, práve v uvedenom čase začal zákon vyžadovať od firiem, ktoré robili biznis so štátom, preukázanie majetkovej štruktúry.
Firma Slovakia Ring Agency na „drzovku“ poslala do štátneho registra tzv. konečných užívateľov mená z Cypru a Filipín, ktorí mali slovenský podnik manažovať cez jednu britskú a jednu karibskú schránkovú firmu. Transparency International mala podozrenie zo zatajovania skutočných vlastníkov a dala podnet na súd. Ten žiadal predložiť podrobné dokumenty a preukázať skutočné vlastníctvo, k čomu nakoniec nedošlo.
Firma Slovakia Ring Agency sa preto vlani koncom júla dobrovoľne vymazala z tzv. protischránkového registra, teda svoj zápis stiahla. V praxi to znamenalo, že už nemohla brať významnejšie štátne zákazky či dotácie. Od roku 2011 do roku 2018 na nich vo veľkom zarábala, zinkasovala podľa TIS viac ako 1,7 milióna eur od štátu či štátnych firiem. Na druhej strane, po dobrovoľnom „výmaze“ z registra ani nemusela nikomu dokazovať svoju majetkovú štruktúru.
To, prečo vlastne pátranie po skutočných vlastníkoch firiem trvá mesiace až roky, G. Šípoš vysvetľuje pravidlom, že rôzne podozrenia o transparentnosti firiem môže mimovládka preverovať len oficiálne z verejných zdrojov.
„Odhaliť najsofistikovanejších špekulantov ale vyžaduje vidieť bankové výpisy či iné interné dokumenty. V tomto smere konaniu veľmi pomáha rázny postup súdov, ale tie často na túto agendu nemajú dostatočné podmienky. Preto nečudo, že prešetrovanie podnetov zvyklo trvať aj rok a viac,“ konštatuje. Zdá sa mu však nerozumné, že štát vytvoril protischránkový register, ktorý stojí firmy v poplatkoch advokátom okolo 20 miliónov eur, no sám investoval len minimum do toho, aby bol dôveryhodný.
Tlak protischránkového registra odhalil mená
Od júla 2018 bol Zoroslav Kollár jedným zo spoločníkov spoločnosti Výcvikové zariadenie pre vodičov, s. r. o., predtým (do roku 2015) Slovakia Ring, s. r. o., so sídlom v Orechovej Potôni, ktorá má podľa G. Šípoša vlastnícku štruktúru prepojenú s daňovými rajmi. V lete tohto roka podala Transparency International voči tejto spoločnosti podnet na súd, aby prešetril skutočné vlastnícke pomery v nej.
V júli tohto roka dostala firma od rezortu hospodárstva v rámci koronapomoci jednu z najvyšších dotácií na nájomné, 105-tisíc eur. Spoločníkom s podielom 95,59 percenta bola vtedy londýnska spoločnosť Tradeform Finance Limited.
Od polovice októbra sa, paradoxne, v protischránkovom registri objavil úplne nový zápis o spoločnosti Výcvikové zariadenie pre vodičov. Konečnými užívateľmi už nie je nik z Cypru, ale čisto slovenská zostava. Hoci vlastníctvo firmy sa podľa Transparency International stále reťazí cez britskú firmu do umelo vytvorenej nadácie v daňovom raji na karibskom ostrove Anguilla, po prvýkrát sa k právam na zisky priznávajú ľudia z okruhu slovenského majiteľa Slovakia Ringu.
Popri dlhodobých konateľoch Ladislavovi Csókovi a Pavlovi Čulíkovi je dnes už oficiálnym spolumajiteľom najväčšieho slovenského automobilového okruhu aj ďalší z rangu najbohatších Slovákov – Rudolf Hrubý, inak čerstvý majiteľ hokejového Slovana Bratislava, tiež spolumajiteľ softvérovej firmy ESET i bratislavského hotela Carlton.
Ďalšie zaujímavé prepojenia v biznise
Ako dnes vníma toto biznisové prepojenie G. Šípoš? „Prekvapilo ma to, lebo nik túto verejnú transakciu neoznámil. Tiež to otvára otázku možných obchodov R. Hrubého a Z. Kollára, ktorí svoje vzájomné kontakty bagatelizovali. V neposlednom rade sa R. Hrubý prezentuje ako ,hodnotovýʻ investor, no na druhej strane kúpil známy slovenský autookruh cez karibský daňový raj Anguilla.
Európska komisia dala tento štát len pred pár týždňami na čiernu listinu, keďže s Európskou úniou nespolupracuje pri výmene informácií o majiteľoch firiem či bankových transakciách.“ Slovenská finančná správa by sa podľa predstaviteľa TIS na takto vlastnené firmy mala obzvlášť zamerať a preverovať, či naozaj platia u nás primerané dane. Dodajme, že Anguilla je jedným z viacerých samosprávnych území pod zvrchovanosťou Spojeného kráľovstva s parametrami daňového raja.
Za zmienku stojí, že v blízkosti autookruhu v Orechovej Potôni sa chystá aj veľká štátna investícia do Národného cyklistického centra (NCC), kde bývalá vláda ešte vlani prisľúbila dať zo štátneho rozpočtu 29,86 milióna eur ako účelovú dotáciu.
Kollár je v cele, no prevod majetku rodine sa podaril
Podnikateľ Zoroslav Kollár začal nedávno prevádzať firmy zo svojho portfólia na iné osoby. V médiách tvrdil, že chce žil svoj ďalší život inak a pokojnejšie, a obvinenia proti svojej osobe prikladá snahám niektorých ľudí politicky sa presadiť. Na syna previedol nielen reprezentatívne rodinné sídlo, kaštieľ v Tonkovciach, ale aj konečné výhody v jeho zostávajúcich firmách. Ako poznamenáva J. Lukačovičová, musí tam byť veľká dôvera alebo, opäť, niekde v pozadí veľmi dobre naformulovaná zmluva.
Poslanci Národnej rady SR koncom októbra odobrili návrh zákona k zaisťovaniu majetku, ktorý predložila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Po nadobudnutí jeho účinnosti by už nemalo byť také jednoduché previesť majetok na blízku osobu. „Ale kým sa tak stane, môžeme byť svedkami ešte viacerých prevodov majetku v prípade osôb, ktoré môžu byť podozrivé zo spáchania trestnej činnosti, a avizovaná zmena legislatívy môže ich konanie urýchliť,“ spresnila poradkyňa pre TREND.
Medzery na vyplnenie v legislatíve i praxi
Medzery má Slovensko podľa nej aj v medzinárodnej výmene informácií v oblasti daní. „Šikovný právnik nepotrebuje na obchodné transakcie firmy v daňových rajoch a naopak. Developeri argumentujú tým, že vytvoriť si holdingovú štruktúru so spoločnosťou v niektorej z krajín považovaných za daňové raje nie je nič zakázané ani výnimočné.
Argumentácia Z. Kollára pri prevode majetku na syna, že si chce oddýchnuť, mohla byť v tom čase mienená dobre, avšak asi ani on sám nepočítal úplne s tým, že možno bude ,oddychovaťʻ v niektorom z ústavov na výkon trestu,“ uzatvára poradkyňa.
Problém Slovenska oveľa viac spočíva v praxi ako v zákonoch, podotýka na záver riaditeľ Transparency International Slovensko. „Veď to vidíme aj pri súčasných zatýkaniach sudcov – nezmenili sme zákon, ktorý to zrazu umožňuje, len sme vymenili skompromitované špičky na polícii, v súdnictve ale aj vo vláde, a zrazu to ide.“
Pokiaľ ide o protischránkovú legislatívu, rád by videl posilnenie kapacít preverovania dát tak v polícii a na protischránkovom súde, ako aj u daniarov. V mnohom máme na európske pomery nadštandardné zákony, no nemá ich kto – respektíve nebola ich vôľa – vymáhať.
