Odkladať povinnosti sa nedá donekonečna, a tak našincov od 1. januára čaká nová povinnosť úpravy odpadu. Obchodná riaditeľka firmy Kosit Lucia Šprinc preto v rozhovore približuje, čo čaká producentov odpadu vrátane miest, firiem či domácností.
Čo do praxe prinesie nová povinnosť úpravy odpadu pred skládkovaním?
Úprava odpadu si vždy vyžaduje investície do technologických zariadení. Jej zavedením do praxe preto bude spracovanie odpadu nákladnejšie. Od 1. januára 2025 sa neupravený odpad nebude dať uložiť na žiadnu skládku. Až 80 percent územia Slovenska vyprodukovaný zmesový komunálny odpad v súčasnosti skládkuje. Ak použijeme hyperbolu, vyššiu cenu matematicky pocíti osem z desiatich Slovákov.
Sú na túto zmenu všetci dostatočne pripravení?
Niektorí áno. Väčšina nie. Termín zavedenia povinnej úpravy odpadov pred skládkovaním bol na Slovensku stanovený už na 1. január 2021. Následne ho niekoľkokrát odložili. Dôvodmi na posúvanie termínu zavedenia úpravy boli jednak legislatívne prekážky, ale najmä nepripravenosť infraštruktúry v oblasti odpadov. Viacerí teda stále dúfajú, že inak to nebude ani v tomto roku, a preto 1. január 2025 neberú úplne vážne. Na druhej strane pri kontakte so zástupcami samospráv už dnes vnímame, že pripravenosť na úpravu odpadu oproti minulým rokom pokročila. Mnohé mestá a obce sa na zmenu intenzívne pripravujú. Už pracujú na úprave zmluvných dokumentov a dokumentácie definujúcej pravidlá pre nakladanie s odpadmi. Zároveň už dnes prehodnocujú výšku poplatkov za odpady. Či sú dostatočne informovaní i obyvatelia, to je v tejto chvíli ťažké odhadnúť. Zrejme čosi tušia, no s realitou budú konfrontovaní až pri doručení rozhodnutia o výške poplatku za komunálny odpad.
Ako môžu túto novú povinnosť zvládnuť?
Samosprávy majú niekoľko možností. Zamerať sa na zvýšenie miery triedenia odpadov a hlavne nastavenie reálnych poplatkov za odpady. V nasledujúcich rokoch budú rásť nároky na zodpovedný prístup a technologicky precizované spracovanie odpadu. To bude prinášať vyššie ceny za odpad, čo zároveň prinúti ľudí pristupovať k odpadom oveľa sofistikovanejšie. Budú sa snažiť minimalizovať tvorbu odpadu najmä triedením recyklovateľných odpadov z domácnosti, ale mnohí napríklad aj zmenou spotrebiteľského správania
Urýchli nová povinnosť využívanie technológií pri spracovaní odpadov?
Urýchli. Vyšším cieľom všetkých regulácií, nariadení a nekončiacich sa povinností v odpadovom hospodárstve je ochrana životného prostredia. Znie to pateticky, ale cez vlastnú peňaženku je cesta k ekologizácii spracovania odpadu najrýchlejšia. Kapacity skládok nie sú nekonečné. Navyše máme záväzky voči Európskej únii. Už v roku 2035 nesmieme skládkovať viac ako desať percent komunálneho odpadu. Namieste je preto tá najdôležitejšia otázka dnešných dní, teda ako to chceme dokázať. Koniec lacného skládkovania je len začiatok. Je to najmenej ekologický spôsob nakladania s odpadmi, ktorý nijako nemotivuje k evolúcii v prístupe k odpadu. Riešením je výstavba infraštruktúry – recyklačných liniek, kompostární a zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO), kde sa odpad termicky mení na elektrinu a teplo. A musíme pokračovať v systematickom vzdelávaní obyvateľov v envirotémach.
Poplatky za odpad na Slovensku pôjdu hore. Ale nie všetkým rovnako
Aké sú alternatívy, ktoré by mohli mestá a obce pri spracovaní a triedení odpadu využiť?
Záujem určite je. Nestačí však. Na strane samospráv je nevyhnutné čo najviac preniesť riešenia do všetkých inštitúcií, ktoré spravujú. Sprístupniť možnosť triedenia odpadov na úradoch, v školských zariadeniach, centrách voľného času. Všade. Práve samospráva musí byť vzorovým príkladom. Poznáme funkčné príklady samospráv, kde po roku-dvoch systematického prístupu, aktívneho nasadenia ľudí skokovo klesol objem zmesového komunálneho odpadu a narástlo množstvo vytriedených zložiek. Pokojne môžem spomenúť Trebišov, Giraltovce či Trenčín – čo sú len niektoré mestá, kde miera vytriedenia odpadov v prepočte na počet obyvateľov dosahuje vysoké hodnoty. Prirodzenou súčasťou fungujúcich modelov je estetika triedeného zberu. Plastové zberné nádoby namiesto vriec aj v rodinných domoch. Budovanie moderných riešení napríklad v podobe polopodzemných kontajnerov. Aj dostatočná frekvencia zvozu triedených zložiek odpadu ľudí prirodzene motivuje osvojiť si návyky, čo napokon vedie k znižovaniu množstva nevytriedeného odpadu.
Čo bráni obciam a mestám takéto riešenia zaviesť?
Na Slovensku bol v roku 2016 zavedený systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Je to systém environmentálnej politiky, ktorý výrobcov zaväzuje zodpovedať za výrobok i po tom, čo sa z neho stane odpad. Výrobcovia teda finančne kryjú i náklady na triedený zber. Svoje povinnosti zabezpečujú prostredníctvom niektorej organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV). OZV je možné vnímať ako sprostredkovateľa. OZV majú uzatvorené zmluvy so slovenskými samosprávami, pre ktoré zabezpečujú triedený zber zberové spoločnosti. Povedané zjednodušene: obyvateľ si kúpi výrobok, ktorého obal vyhodí do farebného kontajnera. Ten odvezie zberová spoločnosť zazmluvnená samosprávou k triediacej linke a po dotriedení ho postupuje recyklátorom. Samospráva má okrem zberovej spoločnosti uzatvorenú zmluvu s niektorou OZV. Tá zbiera poplatky od výrobcov a tieto prostriedky používa na preplatenie nákladov zberových spoločností. Vo financovaní triedeného zberu však vnímame výraznú nespravodlivosť súvisiacu hlavne s negociačnými schopnosťami samospráv. V ekonomicky slabších regiónoch máme, paradoxne, najnižšiu podporu financovania triedeného zberu. Našou snahou je v tomto období dohodnúť pre všetky naše zmluvné samosprávy, ktorých je už takmer deväťsto, čo najvýhodnejšie podmienky, ktoré im umožnia šetriť celkové náklady na odpadové hospodárstvo cez triedený zber.
Ako sa bude výhľadovo vyvíjať problematika komunálneho manažmentu odpadov?
Rozhodne to bude jedna z kľúčových tém. V klasickom scenári je využívaná ako nástroj získavania politickej podpory. Skloňovaný je pritom len poplatok, ktorý ľudia za odvoz svojich smetí zaplatia. Čím nižší poplatok za odpad, tým lepší starosta. Toto nastavenie sa musí zmeniť. Poplatky za odpad si musia nastaviť samosprávy reálne, nedoplácať z iných zdrojov. Budúcnosť vidím v zmene prístupu primátorov a starostov k tejto kľúčovej téme. Politickou témou má byť ekologické vzdelávanie, nie dotovanie odpadu z iných zdrojov. Zmena musí zohľadňovať environmentálne aspekty, priradenie vysokej priority a systematického manažmentu.
Na čo by sa mali mestá a obce, ale aj občania v tejto oblasti pripraviť?
Na to, že odpad už nebude taký lacný, ako bol doteraz. V roku 2024 sa u nás cena za tonu odpadu ukladaného na skládku v závislosti od regiónu hýbe v rozmedzí od 50 do 80 eur bez DPH. Napríklad v susednom Poľsku, kde už povinnosť úpravy odpadu pred uložením na skládku existuje, stojí úprava jednej tony odpadu 120 až 150 eur. Podľa odborníkov vzrastie i slovenská taxa za odpady v najbližších rokoch rádovo o 30 až 40 percent. Je preto najvyšší čas vnímať odpady nielen cez poplatok, ale omnoho komplexnejšie.
Text bol pripravený v odbornej spolupráci so Zväzom odpadového priemyslu.
