Hlavným cieľom triedenia, zberu a zhodnotenia bioodpadu je jeho vrátenie do zeme po jeho hygienizácii. Zo zeme vzišiel a zemi ho aj vrátime formou premeny na kompost. Tvrdí to majiteľ spoločnosti REDOX, ktorá sa orientuje na segment odpadového hospodárstva, Roman Malček.
Bioodpad v neupravenej forme produkuje emisie a prispieva tak k vytváraniu skleníkového efektu. To je v súčasnosti podľa nariadení Európskej komisie zakázané, a preto je potrebné bioodpad pred uložením na kompost špeciálne upravovať.
Likvidácia patogénov
Biologicky rozložiteľné odpady (zeleň,konáre,drevné orezy) sa v kompostárni podrvia, zmiešajú predom určeným pomerom a uložia na voľnú plochu vo forme hroblí, kde sa prekopávaním prevzdušňujú a zrejú na kompost aplikovaný do pôdy, parkov, záhrad, ale aj kvetináčov. “Kuchynské odpady musia prejsť zložitejším procesom, v zmysle tvrdej európskej legislatívy musia byť podrvené na 12mm frakciu a zhygienizované na 70C po dobu 1h.Cieľom tohto procesu je zlikvidovať patogény a predchádzať šíreniu chorôb typu prasacia a vtáčia chrípka, BSE, čo je zvlášť v tejto dobe veľmi aktuálna téma. Takto upravený kuchynský odpad môžeme zmiešať so zeleným bioodpadom a zkompostovať,” vysvetlil Malček s tým, že pre zrýchlenie kompostovacieho procesu a zvýšenie kapacity kompostárne používajú hygienizačné biodomy, každý o objeme 250q. Tieto biodomy si poradia aj s hygienizáciou ťažkej biologickej frakcie zo zmesového komunálneho odpadu.
Pozitíva pre prírodu
Triedenie bioodpadu má nepochybne pozitívny dopad na životné prostredie. Občanov však priemyselné kompostovanie stojí zvýšené náklady za zber odpadu. “Zber, transport a povinná hygienizácia kuchynských odpadov zvýši náklady na 1 obyvateľa o 5-15eur, ak kuchynský odpad poputuje do kompostárne, ak skončí v bioplynovej stanici o 20-25 eur pri odhadovanej produkcii 80kg kuchynského odpadu ročne na 1 obyvateľa,” priblížil majiteľ spoločnosti REDOX. Podľa neho v Nemecku obyvatelia platia za zber zmesového komunálneho odpadu 130eur ročne na 1 obyvateľa a v Rakúsku minimálne 90eur. Preto je nemožné, aby Slováci platili 30eur na 1 obyvateľa za rok, ak majú rovnaké legislatívne povinnosti a používajú rovnaké postupy, techniku a technológie.
Problémy financovania
Základný problém financovania odpadového hospodárstva na Slovensku vidí Malček v neakceptácii nákladov jednotlivých účastníkov triedenia, zberu a zneškodňovania odpadov zo strany štátu. Zberové spoločnosti sú podľa jeho slov nútené zabezpečovať uvedené služby za tretinové ceny oproti cenám v západnej časti EÚ. “Je to možné len preto, že vlastnia u nás skládky. Ak budú musieť zavrieť skládky a stavať spaľovne, v poriadku, ale obyvatelia budú platiť podstatne viac. Násobne,” povedal.
Čo sa týka samotného bioodpadu, domáce kompostovanie nenaplnilo sľubované ciele, že sa prostredníctvom rozdaných desiatok tisíc kompostérov financovaných štátnym Environmentálnym fondom zníži produkcia komunálneho odpadu o 10-20% na 1 obyvateľa. “Výsledky preukázali len symbolické zníženie produkcie komunálneho odpadu. Absolútne slabé výsledky preukázalo komunitné kompostovanie na veľkých sídliskách. Svet od tohto spôsobu zhodnotenia bioodpadov už dávno odišiel,” priblížil situáciu Malček s tým, že zber, odvoz a zhodnotenie BRKO vrátane kuchynských odpadov do regionálnej priemyselnej kompostárne môže samospráve znížiť produkciu zmesového komunálneho odpadu o 10-15%. V riadenej kompostárni je záruka výroby certifikovaného kompostu, ktorý spľňa tie najprísnejšie kritériá.
Dôležitosť vývozu
Pri bioodpade však treba myslieť na jeho častý vývoz. V závislosti od viacerých aspektov je táto povinnosť jeden až dvakrát do týždňa. Navyše, pri každom vývoze je potrebné zberné nádoby umývať. “Napriek tomu má triedenie bioodpadu zmysel. Potrebujeme zo zmesového komunálneho odpadu vytiahnuť čo najviac bioodpadov pri zdroji tak, aby zmesový komunálny odpad neprodukoval metán, aby mal čo najmenej emisií a aby sa neskládkoval neupravený,” vysvetlil šéf REDOXu.
Aktuálne sa každé mesto, obec pripravuje na povinný zber kuchynských odpadov k 1.7.2021. Zákonná povinnosť je síce od 1.1.2021, ale samospráva dostala odklad pol roka. Malček predpokladá, že obce bude naďalej lákať domáce kompostovanie a mestá budú jednoznačne preferovať zber, transport a spracovanie v regionálnej kompostárni. “Keďže máme len deväť bioplyniek schopných spracovať kuchynský odpad, riešením je budovanie regionálnych kompostární v dosahu max.20km od každého mesta,” uviedol.
Zmeny v hospodárstve
V blízkej budúcnosti by malo prejsť odpadové hospodárstvo na Slovensku istými zmenami. Podľa šéfa REDOXU budeme skládkovať čistý, vytriedený, upravený bezemisný odpad na riadených a kontrolovaných skládkach rovnako ako Švédi alebo Fíni. “Postupne nahradíme uhlie tuhým alternatívnym palivom z ľahkej frakcie zmesového komunálneho odpadu a ťažkú biologickú frakciu stabilizujeme, zhygienizujeme a uložíme do skládky. Popritom sa asi postavia 2-3 spaľovne,” objasnil.
REDOX sa sústredí na transportnú techniku odpadu a technológie spracovania a zhodnotenia bioodpadov. Vyrába unikátne drviče kuchynských odpadov a hygienizačné biodomy pre kompostárne za účelom výroby kompostu. Čoraz viac firma realizuje dodávky podzemných a polopodzemných kontajnerov s cieľom umiestňovať odpad pod zem, kde v chlade nezapácha, nik ho odtiaľ nevyberá. “Je to čisté protipandemické riešenie. Navyše, ich optimálnym osadením vytvárame nové parkovacie miesta na autami preplnených sídliskách, pretože jeden polopodzemný kontajner nahradí päť veľkých klasických kontajnerov. Dokazujeme, že aj smetiarsky kontajner môže byť pekný a estetický product,” uzavrel majiteľ spoločnosti.
- Roman Malček
- majiteľ spoločnosti REDOX, ktorá sa orientuje na segment odpadového hospodárstva.
