Bonusy pre očkovaných nie sú v poriadku. Neočkovaní môžu ľahko vysúdiť odškodné

Budú sa musieť aj zamestnanci preukazovať na pracoviskách covid pasmi? Prípadne chcú firmy dovnútra púšťať len zaočkovaných? Súčasná pracovná legislatíva to zatiaľ neumožňuje, ale čoraz častejšie z úst zamestnávateľov počuť, že by to radi zaviedli.

Teda sprísnili pravidlá.  Najnovšie tento názor zastávala napríklad Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) a pridávajú sa aj ďalšie zamestnávateľské zväzy.

Pandemická situácia je počas prebiehajúcej tretej vlny síce podľa rezortu zdravotníctva zatiaľ priaznivá, ale ak by sa to zmenilo, firmy by mali radi vo svojich rukách väčšie tromfy.  Tie by im umožnili mať situáciu pod kontrolou. Či oprávnene, to je vec názoru. To ukazujú aj viaceré názory z podnikateľského prostredia, ktoré sú rôznorodé. 

Avšak najnovšia vyhláška Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ SR), ani iný právny predpis, to zatiaľ neumožňuje. Muselo by dôjsť k rozsiahlej zmeny legislatívy a na to nie je, zdá sa, politická vôľa.

Nie je dôvod na paniku

Od 16. augusta zaviedol covid automat na Slovensku nové pravidlá. Tie sú však oproti vlaňajšku prísnejšie až osemnásobne, čo je podľa dátových analytikov „nenormálny“ strašiak. Od pondelka 30. augusta bude v oranžovej farbe až 14 okresov. Problémom je, že štát s dátami nevie pracovať, ani ich správne vyhodnocovať, a tak dochádza k „hrám“ medzi farbami regiónov.  

Aj ďalšie dáta sú zatiaľ priaznivé. Podiel plne zaočkovaných stúpol podľa analytikov Dáta bez pátosu od 1. júla z 1,2 milióna k 31. augustu na 2,1 milióna, ako uvádzajú na sociálnej sieti.

„Čím viac relatívne zdravých a mladých ľudí bude zaočkovaných, tým lepší bude pomer pacientov v nemocniciach. Kombinácia vysokej premorenosti a slušnej zaočkovanosti dáva Slovensku slušnú šancu na dobrý priebeh Delta vlny,“ uviedli.

Včasná príprava na krízu

Momentálne je teda väčšina okresov na Slovensku ešte v zelenej fáze. „To znamená, že mnohé služby či prevádzky ponechávajú najvoľnejší, teda základný režim,“ hovorí pre TREND Petra Podhorcová, PR špecialistka Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ). Pri zhoršení situácie si môžu vybrať prevádzky z rôznych režimov. Teda, či budú poskytovať služby všetkým, prípadne len očkovaným, testovaným, či ľuďom, ktorí ochorenie prekonali.

„V prípade okresov, ktoré sa nachádzajú v oranžovej farbe prevažuje režim OTP, teda očkovaní, testovaní či po prekonaní covidu. Ľudia by sa však mali pripraviť na to, že pri zhoršujúcej sa situácií budú prevádzky prechádzať aj na režime len pre očkovaných,“ spresňuje PR manažérka.

Väčšina zamestnávateľov podľa nej počíta s tým, že situácia sa zhorší. „Práve z tohto dôvodu si proaktívne vytvárajú interné krízové scenáre a postupy, ktoré sa opierajú o skúsenosti z prvých dvoch vĺn pandémie. V ceste im však stojí práve nemožnosť získať potrebné údaje o očkovanosti či prekonaní ochorenia v kolektíve zamestnancov,“ konštatuje P. Podhorcová.

Problémy so zviazanými rukami  

Aktuálna vyhláška ÚVZ SR však nijakým spôsobom  nekonkretizuje podmienky vstupu zamestnancov na pracoviská. To v konečnom dôsledku pôsobí kontraproduktívne – aj keď si podnik vyberie režim, v rámci ktorého zostane otvorený len pre očkovaných zákazníkov – obsluhovať ich, paradoxne, môže aj nezaočkovaný personál, dodáva P. Podhorcová. Apeluje na to, že takto je ohrozené zdravie všetkých, zaočkovaných aj neočkovaných.

Súčasná legislatíva nereflektuje na situácie, s ktorými sa firmy aktuálne stretávajú na pracovisku, pridáva svoj názor hovorkyňa Miriam Filová z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR).  „V praxi potom vznikajú paradoxné situácie, kedy napríklad v reštaurácii môže zaočkovaného hosťa obsluhovať nezaočkovaný čašník alebo čašník, ktorý nemá ani potvrdenie o negatívnom teste či prekonaní covidu,“ hovorí pre TREND.

Zamestnávatelia sú tak vystavení nekomfortnej situácii, kedy musia chrániť zdravie zamestnancov pred nákazou na pracovisku, ale nesmú ich diskriminovať.

Paradoxom podľa P. Podhorcovej je, že zamestnávatelia majú zviazané ruky aj v ďalšej veci. Nemôžu sa priamo pýtať zamestnancov, či sú očkovaní, testovaní, alebo prekonali covid. Teda, spýtať sa môžu, ale oni im tieto údaje nemusia poskytnúť. Firmy totiž nesmú ísť nad rámec aktuálnej legislatívy. Dokonca by ich mohli zamestnanci zažalovať.

Čo umožňuje aktuálne pracovné právo zamestnávateľom voči zamestnancom

• Možnosti firiem vyžadovať od zamestnancov informácie o zaočkovaní proti koronavírusu alebo o výsledkoch testovania sú limitované.
• Uvedené informácie nemajú aktuálne oporu v žiadnom právnom predpise.
• Zamestnávateľ môže spracúvať iba také údaje, ktorých spracovanie mu bolo určené zákonom alebo iný právnym predpisom.
• Vytvorenie bezpečných a zdravých podmienok na pracovisku musí byť  z hľadiska pracovného práva postavené na nediskriminačných princípoch.
• Posudzovať zdravotné riziko u zamestnanca má zamestnávateľ právo iba vo vzťahu k práci. Šírenie covidu až na výnimky okrem niektorých zdravotníckych povolaní, zaň nie je považované. 
• Zamestnávateľ nie je oprávnený žiadať a sankcionovať zamestnanca za nepredloženie výsledkov akéhokoľvek lekárskeho vyšetrenia. Tieto sú iba určené do rúk lekára.
• Ak by firma obmedzila alebo zakázala vstup do priestoru pre niektorých zamestnancov (aj neočkovaných) a neprideľovala by im prácu, išlo by o prekážku práce na strane firmy (§ 142 ods. 3 Zákonníka práce).  Zamestnancovi by patrila náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.  

Prameň: Národný inšpektorát práce

„K takejto situácii pritom dochádza nielen v sektore gastra, hotelierstva a cestovného ruchu, ale naprieč službami, ako sú kaderníctva, bankové a poisťovacie služby. Problém to pritom predstavuje aj pre veľkých zamestnávateľov s veľkým počtom zamestnancov mimo sektoru služieb,“ podotýka P. Podhorcová.

Podmieňovanie vstupu na pracoviská

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský k danej téme tvrdí, že možno nikoho prinútiť, aby sa dal zaočkovať. Aktuálne nastavené epidemiologické pravidlá vo vnútorných priestoroch musia dodržiavať všetci. Aj keď sa ešte v tichosti diskutuje o povinnom očkovaní zamestnancov štátu či verejnej správy, na ktoré má štát „dosah“, v súkromnej sfére na nich nedosiahnu.

Za správne to považuje minister práce, sociálnych vecí a rodiny. „Som proti tomu, aby v takýchto prevádzkach bolo povinné očkovanie. Pretože, ak by bolo povinné v jednotlivých regiónoch, mnohé prevádzky by ani nemohli otvoriť,“ objasnil pred pár dňami pre RTVS Milan Krajniak. Nemal by tam totiž kto robiť. Nie všetci totiž spadajú do kategórie „zaočkovaní“.

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ SR) sa zatiaľ verejne nevyjadril, či opatrenie, ktorým sa jednostranne kontrolujú len zákazníci vstupujúci do prevádzok v epidemiologicky horších regiónoch, má vôbec zmysel.

Hovorkyňa úradu Dana Račková médiám potvrdila, že v súčasnosti, keď nie je vyhlásený núdzový stav, nemožno podmieňovať vstup na pracovisko negatívnym výsledkom testu na covid alebo potvrdením o očkovaní. Pri novom covid semafore ho už nebude možné vyhlasovať plošne, ale len regionálne. Na druhej strane je otázne, čo sa bude diať, ak budú v budúcnosti červené či čierne všetky regióny, čo je teraz ťažko predpokladať.

Nediskriminujte, radí inšpektorát práce

Firmy i zamestnanci sa podľa slov Ladislava Kerekeša, hovorcu Národného inšpektorátu práce (NIP) zaujímajú o to, či môžu získavať informácie o očkovaní pracovníkov alebo o výsledkoch testov. Odpoveď je jasná. Nemôžu, so všetkými treba zaobchádzať rovnako.  Žiadny súčasný právny predpis, ani vyhláška ÚVZ, na niečo také firmy neoprávňuje.

Hovorca NIP poukazuje na povinnosť zamestnávateľov, zaobchádzať so zamestnancami v pracovnoprávnych vzťahoch v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania.

„Firmy i zamestnanci si tiež overujú, či je možné využívať isté benefity pre očkovaných. Napríklad poskytnúť im finančnú odmenu, pár dní dovolenky navyše či iné výhody. Nikto nesmie byť diskriminovaný kvôli tomu, či je alebo nie je zaočkovaný,“ dodáva L. Kerekeš.

Polročná odmena len pre tých, ktorí majú za sebou aspoň dve dávky očkovania? Alebo firemný večierok len pre zaočkovaných a ostatní ostanú doma? Takýto benefit môže vyjsť firmu draho. Ak by niekto chcel pristúpiť k rozdeľovaniu zamestnancov na dve alebo viac skupín, musel by mať k dispozícii covid pasy zamestnancov, na zber a spracúvanie ktorých zatiaľ nemá legitímne oprávnenie, dodáva L. Kerekeš pre TREND.

Výpoveď kvôli neočkovaniu?  

Zamestnanci podľa slov  hovorcu NIP tiež vyjadrujú strach z konania svojich zamestnávateľov. Neraz sa im vyhrážajú nevyplatením prémií, neumožnením vstupu do priestorov firmy, dokonca skončením pracovného pomeru či iným postihom. Takéto konanie zamestnávateľov ide nad rámec prijatých a aktuálne platných opatrení, tvrdí hovorca.

„Zamestnávatelia tiež nemajú zákonné oprávnenie zisťovať detaily o zdravotnom stave zamestnancov, vrátane výsledkov PCR či antigénových testov, pokiaľ sú spôsobilí na prácu podľa pracovnej zmluvy, alebo posúdením ich zdravotnej spôsobilosti lekárom, “ uzatvára hovorca NIP.

Ak by chcela firma niekoho z tohto dôvodu prepustiť, uvedený pracovník by zrejme mohol vysúdiť vysoké odškodné. Táto podmienka nie je totiž podľa L. Kerekeša uvedená medzi zákonnými výpovednými dôvodmi zo strany zamestnávateľa, ak sa zamestnanec nepodrobí nejakému zdravotníckemu výkonu.