Bol to rok vzostupov a pádov. Ktoré startupy zahviezdili po vstupe na burzu

V určitom štádiu, kedy je startup dostatočne veľký, začne uvažovať o potencionálnom vstupe na burzu. Je to predovšetkým z dvoch dôvodov. Prvým je, že to možno považovať za akýsi znak zrelosti v životnom cykle spoločnosti.

Ďalším, možno relevantnejším, dôvodom je to, že ľudia, ktorí do týchto spoločností investovali svoj čas a peniaze, sú pripravení na vyplatenie. Po vstupe na burzu sa tak postupne zo začínajúcej firmy stane klasická spoločnosť, ktorej vzniknú záväzky voči investorom, ktorí sa do nej rozhodli vstúpiť prostredníctvom nákupu akcií.

Vlaňajšok priniesol z pohľadu startupov celkom pestrú ponuku bez ohľadu na ich úspech či neúspech. Avšak niektoré prominentné startupy v ňom pohoreli. Straty utrpeli alternatívni dopravcovia Uber či Lyft a spoločnosť na zdieľanie kancelárií WeWork pre svoje škandály spadla na dno ešte pred samotným vstupom na burzu.

Spoločnosť WeWork vlani zanechala čiernu stopu vo svetovom startupovom ekosystéme. V médiách sa často o nej hovorilo ako o spľasnutej startupovej bubline. Nastáva preto otázka, či pád WeWorku poznačil správanie investorov a či technologickým gigantom ešte dôverujú.

Adam Neumann Zdroj: Getty Images

Podľa analytika Saxo Bank Martina Sklenářa neúspech spoločnosti WeWork bezpochyby priniesol pochybnosti o startupovom svete a o jeho význame. „Na druhú stranu sa pozrite, kto chce WeWork zachrániť. Japonská investičná skupina Soft Bank. Je to náhoda? Teraz vlastnia 80 percent firmy a majú do nej napumpovať v januári 2020 cez 10 miliárd dolárov,“ poukazuje na situáciu analytik.

M. Sklenář sa domnieva, že sprievodné problémy, ktoré viedli k súčasným zmenám vo vlastníctve WeWorku, nemajú zásadný vplyv na negatívne správanie a pohľad investorov na svet startupov. „Myslím, že vstup Soft Bank do WeWorku je jasnou ukážkou, že inovácie a nové biznis modely sú trend, ktorý bude pokračovať,“ dodáva analytik Saxo Bank.

Startupy, ktoré zahviezdili

Zrejme najsvetlejší moment zaznamenala