S biznisom začala v 50-tke. Koučovala tenistky aj kajakárov. Z atlétky je dnes psychologička

Šprint je šport, pri ktorom je najdôležitejší štart. Samotný beh totiž trvá tak krátko, že to, čo šprintér pokazí na začiatku, už napraviť nestihne. Svoje o tom vie aj bývalá profesionálna atlétka, niekdajšia držiteľka rekordov v šprinte a strieborná medailistka na halových majstrovstvách Československa v atletike z roku 1974 Ľuba Hamarová, rodená Vašutová.

Presne v päťdesiatke sa pustila do biznisu, ktorý ani nemohol mať lepší štart. Po jej boku totiž nestál len jej dobrý priateľ akademický maliar a zenový majster Pavol Rozložník, ale aj dcéra Dana, v tom čase už skúsená korporátna manažérka.

Rogers, Jung aj zen

Pri vstupe do záhrady rodinného domu na bratislavských Palisádach ma víta sympatický šesťdesiatnik maľujúci bránku. Profesor telovýchovného lekárstva na FTVŠ Dušan Hamar starší je svojím spôsobom takisto súčasťou rodinnej firmy, ktorá sa zameriava na osobnostný rozvoj a koučing. Práce vo firemnej záhrade sú však jeho jediným angažmánom v spoločnosti Komunikácia, ktorá je na trhu už 16 rokov.

K psychológii sa Ľuba Hamarová dostala cez vrcholový šport. Priviedol ju k nej jej tréner atletiky. Po vyštudovaní klinickej psychológie začala robiť vedu v Ústave vied o športe a popritom učila na Fakulte telesnej výchovy a športu UK. Popri práci si začiatkom 90. rokov urobila v Brne päťročný terapeutický výcvik humanistickej psychoterapie Carla Rogersa. Už v tom čase sa prostredníctvom priateľa Paľa dostala aj do zenových kláštorov vo Francúzsku, vďaka čomu mohla spojiť psychológiu s duchovným rozmerom.

Okrem práce na fakulte sa začala venovať individuálnej mentálnej príprave vrcholových športovcov na majstrovstvá a olympiády. Aby dosahovali lepšie výsledky, učila ich, ako správne dýchať, robila s nimi autogénny tréning aj cvičenia na imagináciu. Keďže ako mentálny kouč nemohla pre prácu na škole chodiť so športovcami na všetky ich medzinárodné súťaže, vytvorila pre nich programy a nástroje, aby si vedeli na majstrovstvách pomôcť k výkonu aj sami.

Pretože seba samu považovala za introverta, prekvapilo ju, keď ju jej učiteľ terapie nasmeroval na prácu so skupinou. Na škole preto zo žiakov vytvorila krúžok, v ktorom robili relaxačné techniky alebo mali možnosť spolu riešiť svoje problémy. Neskôr sa začala venovať aj manažérom.

Tým nešlo len o vyriešenie nejakého problému, ich záujmom bolo osobnostne rásť a maximálne využiť v práci svoj potenciál. „Nechcela som robiť klasické terapie, a tak som začala vymýšľať špeciálne intenzívne programy, v ktorých som využila svoje srdcovky – Rogersa, Junga a zen,“ hovorí pre TREND Ľ. Hamarová.