Vládny kabinet po mesiacoch odkladania schválil návrh bankovej dane bez pripomienok. Súhlasila s ním nakoniec aj strana SaS, ktorá dlhodobo odmieta akékoľvek ďalšie zvyšovanie daní. Návrh zákona, ktorý mala vláda pôvodne na pláne ešte v lete spolu s bankovým zákonom (ktorý už prešiel aj parlamentom), má od budúceho roka zaviesť osobitný odvod pre banky a pobočky zahraničných bánk.
Bude sa počítať ako 0,2 percenta z bankových pasív očistených o vklady chránené Fondom ochrany vkladov (či iným podobným európskym mechanizmom) a o vlastné zdroje banky. Banky ho budú odvádzať od budúceho roka štvrťročne. Odvod bude príjmom štátnych finančných aktív a vylepší tak štatistiky zadlženosti štátu.
Smerovanie prostriedkov na účet štátnych finančných aktív kritizovali nielen banky, ale aj Európska centrálna banka (ECB). Tá v auguste odporučila slovenským štátnikom, aby sa jasnejšie odčlenil mimorozpočtový účet vytvorený na držbu výnosov z odvodu od všeobecných rozpočtových zdrojov.
Poradila tiež, aby v zákone alebo inom primeranom právnom predpise boli jasne upravené pravidlá o použití fondu. Tie by mali pomôcť obmedziť morálny hazard. Prvoradým účelom by podľa ECB malo byť zmiernenie účinkov zlyhania bánk na rôzne zúčastnené osoby vrátane zákazníkov, reálne hospodárstvo a platiteľov daní. A nie na záchranu alebo na zabránenie platobnej neschopnosti bánk.
Vláda to podľa dôvodovej správy vidí inak: „Príjemcom finančných prostriedkov z takto získaných odvodov budú banky a pobočky zahraničných bánk, ktoré sa podieľajú na tvorbe týchto zdrojov“. Podľa vládneho materiálu budú odvody určené na vytvorenie mechanizmu, ktorý zabezpečí zdroje na spravodlivé rozdelenie nákladov súčasných a budúcich finančných kríz. Rezort sa nazdáva, že banková daň bude slúžiť i na stimulovanie vybraných finančných inštitúcií či obmedzovanie systémových rizík a ochranu stability finančného sektora. Bližšie určenie účelu vyzbieraných zdrojov chýba. Malo by sa dostať do úpravy zákona o rozpočtových pravidlách.
Proti bankovému zákonu sa ohradila Slovenská banková asociácia. Podľa nej nie je v súlade s návrhom Európskej komisie o systéme krízového riadenia bánk, ktorého súčasťou je aj daň. Aj keď sa naň odvoláva. Predovšetkým preto, že v ňom absentuje jednoúčelový fond a jednoznačné pravidlá použitia prostriedkov. Rizikom je podľa asociácie aj výška sadzby, ktorá je jedna z najvyšších v únii. Asociácia preto stále navrhuje vytvoriť špecializovaný fond, ktorý by spravoval odvody (mohol by byť aj súčasťou verejných financií) a spracovanie pravidiel jeho použitia. Sadzbu dane navrhujú znížiť na 0,02 percenta po vzore Nemecka, hoci to muselo zachraňovať banky počas finančnej krízy.
Národná banka Slovenska mala k zákonu o osobitnom poplatku bankám rad pripomienok. Od terminologického, keď poplatok jednoznačne považuje za daň, cez možné dvojité zdaňovanie zahraničných pobočiek, riešenie v čase krízy a stratového hospodárenia bánk. Až po pripomenutie povinnosti konzultovať návrh s ECB. Návrh nakoniec nehovorí o žiadnych výnimkách v odvodoch. Rezort odhadol, že bankový odvod postihne 29 bánk a pobočiek zahraničných bánk a budú s ním mať náklady vo výške 51 miliónov eur. Taký je aj predpokladaný príjem verejného rozpočtu.
Ilustračné foto na titulke - Maňo Štrauch
