Nedostatok čipov, obmedzené dodávky surovín či nefunkčná logistika. Aj s týmito problémami sa museli vysporiadať firmy počas pandémie. Istým spôsobom tak doplatili na proces globalizácie, ktorá na trhu do roku 2020 pomerne dobre fungovala.

V súčasnosti však v medzinárodnom obchode nastal opačný trend, a tak je na mieste pozrieť sa na názory odborníkov na to, čo možno od neho očakávať.

Soňa Ferenčíková, profesorka Ekonomickej univerzity v Bratislave

Roky 2020 až 2022 priniesli čiastočný posun ku deglobalizácii, respektíve k regionalizácii. Presun výroby „domov“ sa tak môže zdať ako logický, no toto riešenie nie je jednoduché, často je nemožné, nezodpovedá dlhodobej stratégii firiem. Ak materská krajina nestimuluje návrat investorov, nie sú v nej suroviny, primerané náklady alebo trh nie je dostatočne veľký, tak to pôsobí proti „logickému“ návratu. Čím má firma vyšší index transnacionality, tým menšia je pravdepodobnosť návratu. Na druhej strane to však neznamená, že firmy neuvažujú o presune do geograficky bližšej krajiny či regiónu, respektíve o spustení výroby v krajine, ktorá je členom určitého integračného zoskupenia, je bezpečná a existuje v nej široká odberateľská sieť. Do úvahy prichádzajú najmä krajiny, v ktorých už daná firma pôsobí, napríklad tam má už závod, ktorý môže rozšíriť. Posun k regionalizácii je zvyčajne silnejší než snahy o návrat. Z determinantov v hostiteľskej krajine sú naďalej najzaujímavejšie investičné stimuly, faktorové náklady, kvalifikovaná pracovná sila a odberateľská sieť.

Martin Krištoff, analytik Haberl Wealth Management

V dôsledku invázie Vladimira Putina na Ukrajinu v súčasnosti môžeme sledovať najväčšie spoločnosti, ktoré pozastavujú alebo úplne odchádzajú z územia Ruska. Spojené kráľovstvo a USA zakazujú ruskú ropu a EÚ zároveň pomaly ruší dovoz plynu z Ruska, od ktorého je silne závislá. Takýto odliv zahraničných firiem alebo zahraničného kapitálu prispieva k ekonomickému posunu  deglobalizácie. Avšak proces „deglobalizácie“ vnímame už nejaký ten čas. Sú s tým spojené napríklad zavedené clá a obchodná vojna medzi USA a Čínou. Deglobalizácia však neznamená, že nastane drastický zvrat podnikateľských aktivít a svetový obchod sa „zrúti“. V niektorých sektoroch a niektorých krajinách to môže priniesť veľký posun. Dá sa predpokladať, že niektoré odvetvia budú predstavovať viac príležitostí ako iné. Napríklad s postupným zákazom ruskej ropy a iných energií sa mnohé spoločnosti a krajiny usilovne snažia nájsť alternatívy a zvyšujú investície do miestnych energetických infraštruktúr. Z aktuálnej geopolitickej situácie sa dá vyvodiť, že v dôsledku deglobalizácie prichádza proces transformácie jednotlivých medzinárodných vzťahov a podnikateľského prostredia.

Martin Vlachynsky, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS)

Určite sa prehodnotí expozícia investícií voči niektorým krajinám a nastanú presuny kapitálu. Súčasná úroveň blahobytu je však nemožná bez globálnej deľby práce. Predstava, že Volkswagen bude všetko od káblov až po celé autá vyrábať v Nemecku alebo že IBM bude mať všetkých 400-tisíc zamestnancov len v USA, je nereálna. Samotný koncept "domácej krajiny" je prežitok, korporácie majú vlastníkov, aktíva aj zamestnancov roztrúsených po celom svete. Napríklad Volvo Cars - je to švédska spoločnosťalebo čínska?

Jakub Rosa, generálny a investičný riaditeľ, Partners asset management

Príchod pandémie koronavírusu, vojenský konflikt na Ukrajine aj obchodná vojna USA s Čínou. Spomenuté faktory nútia výrobné spoločnosti zamýšľať sa nad scenármi, s ktorými dlhé roky nepočítali. Ukázalo sa, že prehnaný dôraz na nadmernú optimalizáciu dodávateľských reťazcov, just-in time a nízke zásoby majú aj úskalia. Náklady prerušenia plynulých dodávok, a s tým súvisiaca nemožnosť predaja, sú v porovnaní s výhodami lacnejších nakupovaných vstupov oveľa vyššie. Dodávateľsko-odberateľské reťazce sa skracujú a budú sa skracovať aj naďalej, pričom firmy sa budú snažiť znížiť závislosť primárne od Ázie a diverzifikovať medzi lokálnych dodávateľov s cieľom predísť ochromeniu výroby. Integrácia globálnej ekonomiky prostredníctvom obchodných procesov sa bude diať pomalším tempom aj z pohľadu princípov dlhodobej udržateľnosti. V snahe znížiť uhlíkovú stopu je potrebné, aby výrobcovia a celý dodávateľský reťazec boli lokalizované čo najbližšie k miestu finálnej kompletizácie výrobkov.

Pavel Škriniar, odborný asistent Ekonomickej univerzity v Bratislave

Presun výrobnej kapacity medzi krajinami je výsledkom hry s číslami. Sťahovanie do domácej krajiny by znamenalo, že niet výhodnejšej alternatívy. Optikou súčasnej situácie je však aj malý prínos vyšší ako žiadny, respektíve okamžitý prínos je lepší ako ten, ktorého časový rámec získania je neznámy. Globalizácia umožňuje širokú diverzifikáciu rizika, čo je v protiklade so stiahnutím výrobného závodu do domácej krajiny.

Miroslava Vinczeová, vedúca oddelenia ekonomiky podniku na Katedre ekonomiky a manažmentu podniku, Ekonomická fakulta Univerzity Mateja Bela

Turbulentný vývoj, keď jednu krízu strieda ešte väčšia, prináša nové lekcie. Dochádza na slová profesora Milana Zeleného , ktorý už dlhšie hovorí o deglobalizácii či „slowbalizácii“. Pandémia ukázala krehkosť dodávateľských reťazcov a tento trend zosilnila. Ďalšiu akceleráciu vyvolá konflikt na Ukrajine a iné geopolitické riziká či silnejúci vplyv populistických vodcov. Rastúci protekcionizmus a snaha o nezávislosť podľa mňa najmä v niektorých odvetviach podporia návrat pobočiek do domovských regiónov, bližšie k dodávateľom i spotrebiteľom. Neočakávam masívny odchod existujúcich pobočiek, skôr prehodnotenie stratégií zameraných na samostatnejšie regióny, podporu domácich malých a stredných podnikov, a to aj v kontexte spoločenskej zodpovednosti, zelenej ekonomiky a udržateľného rozvoja. Rizikom je možné ohrozenie konkurencieschopnosti, spomalenie inovácií a vysoké ceny, ktoré tu bez zvýšeného dopytu a podstatného rastu produktivity zostanú, a inflácie sa tak skoro nezbavíme.  

Tomáš Vranka, analytik XTB Online Trading

Ak nehovoríme o špecifických sektoroch, akým je napríklad výroba čipov, ktorú chcú mať západné krajiny pod kontrolou, tak si nemyslím, že by sme boli svedkami nejakej významnej zmeny, teda okrem odchodu množstva firiem z Ruska. Za posledné dekády investovali firmy  bilióny dolárov do výrobných a dodávateľských reťazcov po svete práve kvôli tomu, aby fungovali efektívnejšie a popandemické oživenie zatiaľ nevykazuje známky toho, že by sa to menilo. Práve naopak logistické a dopravné firmy investujú do nových kapacít v prístavoch a automatizácie. V rámci medzinárodného obchodu sa postavenie krajín postupne preskupí. Čína sa stáva bohatšou a pomaly sa zaraďuje medzi vysokopríjmové krajiny s vysokými výdavkami na výskum a vývoj, nebude už teda pre západné firmy lacnou montážnou dielňou. Určite ale môžu kartami zamiešať budúce americké prezidentské voľby, v ktorých by mohol opäť kandidovať Donad Trump. Ten bol známy protekcionistickou politikou, zavádzaním ciel a snahou vrátiť výrobu všetkého amerického do USA. Ak by vyhral, určite bude podobnú politiku raziť aj v budúcnosti.

Dominik Hapl, analytik Across Private Investments

Deglobalizácia sa začala prakticky s pandémiou, ktorá naplno ukázala slabé miesta globalizovaného sveta. Napríklad to, že mať všetky dôležité komponenty vyrábané v zahraničí len kvôli nízkej cene, nie je optimálne riešenie. Tento trend ešte urýchli konflikt na Ukrajine. Bude sa týkať primárne spriatelených ekonomík a hospodárskych blokov, ktoré viac prehĺbia spoločné vzťahy a diverzifikujú dodávky strategických surovín a výrobu kľúčových prvkov. Takáto výroba bude pravdepodobne drahšia, ale bezpečnosť neprerušených dodávok je nevyhnutná pre ďalší rozvoj ekonomík. V súčasnosti ešte nevidíme presun fabrík z Ruska, ale viacero veľkých firiem deklarovalo stiahnutie investícií alebo zastavenie nových investícií, ktoré mali ísť do ruského regiónu. Nie je vylúčené, že majetok západných firiem, vrátane strojov, hál a podobne, ktorý je na území Ruskej federácie, môže byť znárodnený ako odvetné opatrenie za sankcie. Tieto spoločnosti tak možno ani nebudú mať čo sťahovať späť na západ. Izolácia ruského regiónu zo strany Západu však bude pokračovať dovtedy, kým nedôjde k riešeniu konfliktu

Ľuboš Elexa, vedúci Katedry ekonomiky a manažmentu podniku na Univerzite Mateja Bela

Odchod podnikov a značiek z ruských trhov asi presun závodov neprinesie. S výnimkou energetických spoločností išlo najmä o kapacity cielené na domáci trh. Ich trvalý presun ovplyvnia skôr pokračujúce sankcie. Môže to však vytvoriť príležitosť pre iné spoločnosti, ktoré budú obsadzovať uvoľnený trhový priestor. Nemyslím si, že by došlo k masívnemu sťahovaniu v iných regiónoch, aj kvôli finančným cieľom a záväzkom voči akcionárom. Rozhodujúce je asi to, či je výroba lokalizovaná s ohľadom na blízke trhy alebo na náklady. Rozhodne aj vývoj dopravných nákladov, ktoré už počas pandémie rýchlo rástli. Znižovanie energetickej závislosti vytvorí zase potenciálne existenčný tlak vnútri niektorých odvetví, z ktorých mnohé už teraz trpia dekarbonizáciou. Môže dôjsť aj k opačnému efektu, kedy vyššie výdavky na zbrojenie podporia zbrojársky priemysel, ktorý je častým iniciátorom kooperácií v lokálnych podmienkach. A, ako každá kríza, aj  táto môže byť zdrojom nových inovácií, nielen tých zelených.