Agrorezortu sa kopia kauzy. Drahé svine, biznis s kanálmi a miznúce drevo do cudziny

Vianočná kauza najdrahších svíň zamávala s chovateľmi. Agrorezort pod vedením ministra OĽaNO Samuela Vlčana a štátneho tajomníka Milana Kyseľa vyplatil firme Rimanec, s.r.o. rekordných 4 500 eur na ošípanú. Vo firme pôsobil až do júna 2021 ako konateľ práve Milan Kyseľ.

V schéme boli aj ďalší farmári, ktorí dostali vysoké čiastky. Napríklad Jovlas, s.r.o., Dolné Plachtince má podľa centrálnej evidencie hospodárskych zvierat (CEHZ) 16 ošípaných a dostala dotáciu viac než 30-tisíc eur. Vysokú čiastku dostal aj podnikateľ Dušan Parilla na farme v Krupine, ktorý chová podľa CEHZ 19 kusov ošípaných – takmer 53-tisíc eur.

Za čistenie odmena

Témou dňa je aj skvelý biznis s čistením odvodňovacích kanálov, na ktoré upozornil aktivista Patrik Magdoško. Štátny podnik Hydromeliorácie uzavrel koncom roka 2021 niekoľko zmlúv na vykonanie prác – čistenie odvodňovacích kanálov. Práce sa však odviedli „fušersky“ a v niektorých prípadoch vôbec. Cena jedného kilometra prác sa pohybovala aj v sumách okolo 100-tisíc eur.

Na centrálnom registri zmlúv nedávno pribudli aj dodatky k zmluvám štyroch riaditeľov štátnych podnikov, podľa ktorých môžu dostať odmenu 20 percent z ročného platu, ak splnia dané podmienky. Fascinujúce je, že odmenu môže získať aj riaditeľ štátneho podniku Hydromeliorizácie Juraj Jurica za zvládnutie niekoľkých úloh, ale aj za zabezpečenie opráv a údržby odvodňovacích kanálov z pridelených financií pre rok 2022, uvádza dodatok k zmluve zverejnený v centrálnom registri zmlúv. Kontroverzné zmluvy sa však týkali minulého roka. Preto sa dodatku pravdepodobne netýkajú.

„Dodatkami k zmluvám o výkone funkcie riaditeľov štátnych podnikov sa stanovujú ukazovatele hmotnej stimulácie, úlohy, ktoré má podnik splniť pre príslušný kalendárny rok,“ reaguje tlačový odbor rezortu.

Zaujímavá je aj nedávna mediálna výmena medzi Potravinárskou komorou Slovenska (PKS) a rezortom. PKS kritizovala Strategický plán 2023-2027 pre vyčlenenie nízkej sumy podpory – z celého balíka 4,3 miliardy eur je pre potravinárov určených iba 75 miliónov eur, a slabej podpory spracovateľských podnikov. Rezort sa, paradoxne, odvolával na korupčné schémy z minulosti, v ktorých mizli peniaze.

„V predošlých obdobiach boli vyššie investície do sektora. Európska komisia predpokladá, že základ už máme vybudovaný a teraz môžeme prechádzať na ekologické postupy výroby. Bohužiaľ, realita na Slovensku je taká, že peniaze na rozvoj potravinárstva neboli efektívne investované a v horších prípadoch mizli v korupčných schémach,“ reagoval v januári pre TREND rezort.

Kauzy pozorne sleduje aj europoslanec Ivan Štefanec. Podľa neho je však absurdné, aby sa rezort odvolával po dvoch rokoch práce na minulosť, je potrebné vyvodiť aj politickú zodpovednosť. „Situácia je vážna, nevylučujem, že by bolo vhodné nástroje pri vyšetrovaní káuz v minulosti znova zopakovať,“ reaguje pre TREND.

Poslednou novinkou v rezorte sú aj kúpne zmluvy týkajúce sa slovenského dreva.

Kam putuje slovenské drevo

Lesy SR v poslednom období uzatvorili viacero kúpnych zmlúv, ktoré vyvolávajú vrásky na čele. Zmluvy sú za cenníkové ceny, čo znamená, že „cudzári“ majú rovnaké podmienky ako domáci spracovatelia. Otázny je aj zisk z takýchto predajov blížiaci sa k čistej nule.

„Rapídne narastá dopyt a je veľmi smutné, že Lesy SR sa uchýlili k zazmluvneniu poľských, rakúskych a iných odberateľov a slovenskí spracovatelia, najmä regionálni, sú odsúvaní na vedľajšiu koľaj,“ komentuje aktivista Patrik Magdoško. Zmluvy z centrálneho registra zmlúv poukazujú na predaje do cudziny. Viacerí slovenskí menší spracovatelia upozorňujú, že ich kontrakty znížili.

Situáciu pozorne sleduje Zväz spracovateľov dreva SR (ZSD SR). „Zväz spracovateľov dreva SR v dobrej viere vnímal aktivitu Lesy SR pri tvorbe novej obchodnej politiky. Lesy SR sľúbili zostaviť pravidlá ratingu, ktorý bude spravodlivo vnímať a reflektovať situáciu na trhu s guľatinou – listnatou i ihličnatou a predstavili jeho princípy v lete 2021. Už vtedy ZSD SR avizoval, že rating je skresľujúci, a že neumožňuje detailne odlíšiť spracovateľov od obchodníkov s drevom,“ komentuje prezident ZSD SR Peter Zemaník.

Zväz vtedy navrhol, že pomôže s úpravou pravidiel a zostavením spravodlivého a transparentného ratingu. Lesy SR však nereagovali. „Ešte v januári 2022 sme sa stretli u ministra Samuela Vlčana, kde sme svoju nespokojnosť opakovane artikulovali, no dnes už zrejme nemáme s kým na Lesoch SR rokovať o prípadných úpravách ratingu. Navyše, zmluvy sú už podpísané a nám neostáva iné, ako sa zmieriť s tým, že sme zase raz narazili na zatvorené dvere a neochotu diskutovať. Transparentnosť a sľuby zostali len prázdnym gestom,“ uzatvára P. Zemaník.