S vínom a vo vinohradoch žila odmalička. Vyrastala totiž vo vinárskom kraji – vo Veľkom Krtíši v regióne Novohrad, kde vínnej réve praje podnebie aj pôda. Keď mala 27 rokov, manžel jej navrhol, aby sa skúsila zapojiť do rodinného podniku. A tak po materskej dovolenke začala robiť účtovníctvo a neskôr aj marketing. Spolu s dcérou, vyštudovanou dizajnérkou, tvorili vizuál značky. Po smrti otca prevzala funkciu štatutárky vinárstva Víno Natural Domin & Kušický.
Tradícia po otcovi
Diana Kušická už vyše štvrťstoročie buduje firmu, ktorá má dnes vďaka synovi Dávidovi a jeho experimentálnym vínam presah aj na zahraničný trh. Minulý rok bol pre vinárstvo rekordný – dosiahlo vyše polmiliónové tržby a čistý zisk 33-tisíc eur. Tento rok je D. Kušická nominovaná na TREND Podnikateľku roka 2022. Partnerom ceny je Visa.
„Nešla som manuálne robiť do vinohradu. Pri rozlohe 40 hektárov to ani nejde. Počas oberačiek však rada priložím ruku k dielu,“ hovorí D. Kušická, ktorá sa okrem účtovníctva, zameriava aj na kontrolu financií a podporu predaja.
Z firmy o dvoch ľuďoch skočila na polmiliónové tržby, v pandémii nestratila žiadnych klientov
Otec Ján Domin odkúpil začiatkom 90-tych rokov opustené vinohrady a budovu po Výskumnom vinohradníckom a vinárskom ústave. Vždy mal v hlave myšlienku o rodinnom vinárstve. Celý život sa pohyboval vo vinárskom prostredí a víno vyrábal už aj za socializmu. „Ako prvý na Slovensku začal robiť odrodové vína a baliť ich do vkusných fliaš. Bol to šikovný človek, ktorý sa vždy vedel uplatniť,“ hovorí dcéra Diana.
Ekologická produkcia
Vinárstvo Domin & Kušický uplatňuje ekologické postupy na celkovej výmere 40 hektárov. Označiť niečo pojmom bio bolo v 90. rokoch odvážne a skôr nepopulárne. O ekológiu a produkty v biokvalite záujem nebol. Na Slovensku sa síce pestovali, no určené boli na zahraničný export.
Prvý ekologický vinohrad na Slovensku založila Diana s manželom v roku 1998 na hone Katovka v Modrom Kameni. V novovysadených vinohradoch sa na úrodu čaká tri roky. Špičkovú kvalitu vína však podľa D. Kušickej cítiť po dvanástich až pätnástich rokoch. Korene vinohradu až po takej dlhej dobe dosiahnu materskú horninu a víno je plnšie a extraktívnejšie.
Po Modrom Kameni prišlo na vysádzanie ďalších plôch. Prenajali pôdu a vysadili vinohrad v Dolných Plachtinciach a päť hektárov viníc v obci Vinica. Zamerali sa na sorty vhodné do ich podnebia. Ide o burgundské odrody aj voňavé tramíny a sauvignon či rizling, z červených odrôd je to cabernet, ale aj slovenský novošľachtenec Hron.
Zdvojnásobili objem
Samotná výroba vína nastúpila až v roku 2001. Vinohrady museli prejsť reštrukturalizáciou. Dnes D. Kušická bilancuje, že kým na začiatku vyprodukovali z mladých viníc asi štyridsaťtisíc fliaš ročne, dnes je to viac ako dvojnásobok. „Z aktuálnej úrody by sme dokázali spraviť až sto tisíc, niekedy stodvadsať tisíc fliaš, no nejaké percento hrozna ide na predaj a časť využije syn na výrobu naturálnych vín, z ktorých neskôr vznikajú limitované edície,“ vysvetľuje.
Syn Dávid Kušický vyštudoval vinohradnícku školu v Brne. Pracuje iným spôsobom ako jeho rodičia či ako pracoval jeho starý otec. „Hľadá si svoju vlastnú cestu ako mladý vinár,“ vraví mama Diana. Chce doviesť vinárstvo do certifikácie biodynamiky a okrem toho má v hlave aj ďalšie nápady a ciele.
Brány do cudziny
Na začiatku mali exportný plán, podľa ktorého mali vyviezť dvadsať percent z celkovej produkcie do zahraničia. Zvyšok chceli ponechať pre domáci trh. Dlho sa im to nedarilo.
„Svet je plný vína z vinárskych veľmocí. Zúčastňovali sme sa rôznych európskych festivalov a výstav vína, no neúspešne. Vracali sme sa s odpoveďami od potenciálnych odberateľov, že síce im naše víno chutí, no oni slovenské vína nepoznajú. Slovensko má v tomto hendikep. Zahraniční partneri nemajú povedomie o tom, že sme vinohradnícka a napokon aj vinárska krajina. Ale myslím, že sa to zlepšuje,“ tvrdí D. Kušická.
Veľmi im pomáha synova vinárska práca. Experimentuje, vytvára naturálne remeselné vína. Oslových mladých, ktorým také vína imponujú. Zahraniční obchodníci o jeho vína prejavujú tiež záujem. Slováci sú však stále rozpačití. Až 95 percent jeho produkcie exportujú a zvyšok ostáva doma. Začínal s malými množstvami, dnes už vyrobí okolo dvadsať tisíc fliaš.
Ceny nateraz nedvíha
Ceny vín z titulu rastu nákladov teraz nezvyšujú. Keďže vína vyzrievajú dlhší čas, červené dokonca tri-štyri roky, nová úroda sa bude dávať do fliaš približne o dva roky. „Vtedy sa už zvyšovanie cien energií môže odraziť na finálnom produkte. Zatiaľ stúpli len ceny obalových materiálov. Predpokladám, že od januára pôjdu hore zas,“ konštatuje D. Kušická a dodáva, že všetko závisí od toho, ako bude na jar po vykurovacej sezóne a vyúčtovaní spotreby energií.
Určite sa zvyšovanie do cien premietne. Stane sa tak v čase, keď tohtoročná úroda pôjde na trh. D. Kušická tvrdí, že by nemalo byť dramatické a do dvojciferných percentuálnych hodnôt sa, podľa jej prepočtov, nevyšplhá. „Z vína nechceme spraviť nepredajný produkt, ktorý by si ľudia nedokázali dopriať,“ dodáva na záver.
Ďalšie dôležité správy
