Polliter 10-stupňového piva drahší o približne tri centy, liter vína o 40 a viac centov. Taký by mohol byť dopad zvýšenia spotrebnej dane z alkoholických nápojov, ktoré navrhuje ministerstvo financií. Rezort pod vedením Ivana Mikloša (SDKÚ-DS) poslal zákon na pripomienkovanie ostatným ministerstvám a štátnym úradom minulý týždeň. Ak ho schváli vláda aj parlament, platiť by mohol od januára 2012.

Ministerstvo financií tentoraz nenavrhuje úpravy jednotlivých spotrebných daní samostatne, ale všetky naraz. „Nový zákon bude súhrnne riešiť problematiku zdaňovania alkoholických nápojov, ich výroby, monitorovania pohybu, zábezpeky na daň a podobne. Ustanovuje sa jednotná sadzba spotrebnej dane, pričom sadzba na jednotlivé druhy alkoholického nápoja – víno, lieh a pivo, zohľadňuje obsah alkoholu v konečnom výrobku,“ uvádza ministerstvo v dôvodovej správe k návrhu zákona.

Popri vyššom zaťažení piva zákon prvýkrát zavádza aj spotrebná daň z takzvaného tichého vína. Doteraz jej podliehalo len šumivé víno. Daň z liehu by sa meniť nemala. Ministerstvo financií chce takto na budúci rok pomôcť rozpočtu o približne 45,5 milióna eur.

Miklošov rezort pritom len pred pár mesiacmi nepochodil v parlamente s návrhom na zvýšenie spotrebnej dane z piva o polovicu v rámci ozdravného balíčka na konsolidáciu verejných financií. Nečakane ho vtedy nepodporili štyria poslanci za KDH.

Nový návrh počíta s podobným rastom, no vyzerá to tak, že podporu tentoraz s výnimkou SDKÚ-DS nenájde v žiadnej z koaličných strán. „Do konca volebného obdobia sme proti akémukoľvek zvyšovaniu daní – či už spotrebných, z nehnuteľností, ale aj zavedeniu novej dane pre banky. Verejným financiám sa dá pomôcť aj inak. Ako to navrhuje samotné ministerstvo financií napríklad efektívnejším riadením štátnych aktív, ktoré predstavujú podiely štátu v podnikoch,“ uviedol predseda poslaneckého klubu SaS Jozef Kollár. Podobné dôvody vedú k odmietavému postoju k návrhu aj časť poslaneckého klubu Most-Híd, konkrétne štyroch členov OKS. Časť kresťanských demokratov zase opakuje obhajobu pivárov spred niekoľkých mesiacov.

Rezort financií svoj postup obhajuje tým, že zavádza viacero oslobodení najmä pre drobných producentov alkoholických nápojov. Malí výrobcovia vína nebudú daň platiť pri produkcii do 1 000 litrov ročne. Samostatné pivovary s ročnou výrobou piva do 200-tisíc hektolitrov by mali mať nárok na zníženú sadzbu. Pri pestovateľskom pálení ovocia v liehovarníckom závode by sa daň neplatila pri množstve do 43 litrov.

Aké sadzby navrhuje ministerstvo financií v novom zákone:

  • zavádza sa jednotná sadzba spotrebnej dane z alkoholických nápojov – 1 080 € za 1 hektoliter (hl)
  • pri liehu by sa uplatnila 100-percentná a polovičná sadzba – 540 € / hl
  • pri tichom víne by sa daň počítala nasledovne: 1 080 € x 0,25 x 12,5 / 100 = 33,75 € / hl, čiže takmer 34 centov na liter
  • pri šumivom víne: 1 080 € x 0,59 x 12,5 / 100 = 79,65 € / hl, na liter to znamená zdraženie o takmer 80 centov
  • pri šumovom víne s obsahom alkoholu do 8,5 percenta by bola daň ešte o približne tretinu vyššia
  • pre fermentované nápoje sa navrhuje daň 135 € / hl, čo by znamenalo zdraženie litra o 1,35 €
  • základná daň pri pive by mala byť 1 080 € x 0,1 x 4,2 / 100 = 4,536 € / hl, na polliter to znamená pripadá približne 2,3 centa
  • pri pivovare s produkciou do 100-tisíc hl ročne by sadzba bola: 1 080 € x 0,071 x 4,2 / 100  = 3,22 € / hl, čo je 1,6 centa na pohár
  • pivovar s produkciou do 200-tisíc hl ročne by platil z každého hektolitra daň 1 080 € x 0,086 x 4,2 / 100 = 3,9 € / hl, na pohár to vyjde necelé dva centy

Ilustračné foto na titulke - Maňo Štrauch