Zrovnoprávnenie žien zatlačilo na cenu kakaa

Na komoditných trhoch minulý týždeň posilňovali ceny pomarančového koncentrátu, kakaa, zemného plynu ale aj paládia a platiny. Pokles postihol kávu, sóju a pšenicu a prekvapujúco aj zlato.

Po zverejnení správy World Gold Council (WGC), v ktorej organizácia skúma vývoj na globálnom trhu so zlatom v treťom štvrťroku 2012, sa cena žltého kovu prepadla najnižšie za od 2. novembra. Celosvetový dopyt po zlate sa podľa správy na medziročnej báze znížil najmä kvôli poklesu nákupov zlatých mincí.

Od začiatku júla do konca septembra sa globálne spotrebovalo 1 085 ton zlata, čo je o 11 percent menej ako vlani. V dolárovom vyjadrení bol zaznamenaný pokles o 14 percent na 57,6 miliardy dolárov. Zlato sa v závere týždňa obchodovalo za 1 714,7 dolára za troyskú unca. Cena striebra sa znížila na 32,37 dolára. Pomer ceny zlata a striebra je tak v súčasnosti na úrovni 53,04 (za gram zlata je možné kúpiť 53,04 gramu striebra).

Momentálny pokles ceny zlata nemusí určovať budúci trend. Podľa agentúry Reuters dopyt po zlate v Číne dosiahne ešte tento rok výšku 860 ton a predbehne doteraz dominantnú Indiu. Čína je zároveň jedným z najväčších producentov zlata na svete. Ročne vyprodukuje pravdepodobne 370 ton. Dopyt v krajine pochádza primárne zo šperkárskeho priemyslu a investičných mincí a tehiel.

Ani India však nezaostáva. Podľa WGC dopyt v krajine stúpne ku koncu roka v príprave na obdobie festivalu svetla. Dopyt po zlate v Indii bol za prvý polrok výrazne nižší ako pred rokom, v druhom polroku by sa mal podstatne zvýšiť. WGC predpokladá, že Indovia v súčasnosti vlastnia približne 800 miliárd dolárov v zlate. Čína a India na trhu so zlatom dominujú. Ich ročný dopyt tvorí až 45 percent celkového globálneho dopytu po žltom kove.

Zlato s požehnaním pre banky

Od 1. januára 2013 začnú pre zlato platiť regulačné pravidlá pre bankový sektor s názvom Basel III. Tie zaradili zlato medzi bezrizikové aktíva, ktoré budú patriť do skupiny aktív Tier1. Zlato sa po dlhšej dobe opäť stane oficiálnou nízkorizikovou investíciou, rovnako ako záväzky vybraných medzinárodných organizácií a štátne dlhopisy niektorých krajín. To môže reálne zvýšiť dopyt komerčných bánk po zlate v roku 2013 a samozrejme i v nasledujúcich rokoch. Aj preto analytici Deutsche Bank očakávajú, že v budúcom roku zdražie zlato na rekordných 2 000 dolárov za uncu. Dôvodom ich optimizmu je aj pokračujúca uvoľnená politika centrálnych bánk vo svete. Investori postupne presúvajú kapitál do reálnych aktív.

Objem zlata v trezoroch ETF by sa podľa odhadu Barclays mal v tomto roku zvýšiť o 200 ton, pričom v minulom roku narástol o 175 ton. Zlato nakupujú i centrálne banky. V prvom polroku pridali do trezorov 254 ton (nakupovala predovšetkým brazílska, juhokórejská a ruská banka). Už na začiatku tohto týždňa začala cena zlata rásť pod vplyvom správ z Izraela na 1 729,8 dolára za uncu.

Platina sa míňa

Cena januárových futures kontraktov na platinu dosiahla minulý týždeň najväčší nárast za posledné dva týždne. Dôvodom je nedostatok zásob tohto drahého kovu. Dopyt po platine môže v tomto roku prevýšiť ťažbu až o 400-tisíc uncí.

Išlo by o najväčší deficit v zásobách od roku 2002. Produkcia je oslabená kvôli nepokojom a štrajkom baníkov v juhoafrických baniach. Platina je dôležitá komodita nielen pre výrobu šperkov, ale najmä pre výrobu katalyzátorov do osobných automobilov. Podobný cenový vývoj zaznamenáva aj paládium, ktorého dodávky z Ruska nedokážu vyrovnať výpadky z Juhoafrickej republiky.

Ohrozené pomaranče

Cena pomarančového koncentrátu pokračovala minulý týždeň v prudkom raste a vyšplhala sa na najvyššiu úroveň za posledné týždne. Príčinou sú obavy investorov z chladného počasia, ktoré by mohlo v poškodiť úrodu na Floride.

Teploty na východnom pobreží USA budú podľa predpovedí na konci novembra o 1,7 stupňa Celzia pod dlhodobým normálom. Cenu podporujú aj správy o pozastavení dodávok pomarančov z Brazílie do EÚ po tom, čo v plodoch bolo objavené hubové ochorenie. Zákaz dovozu by mohol podporiť dopyt po pomarančoch z USA, ktoré sú najväčší konkurent Brazílie.

Obilniny klesajú

Cenový pokles postihol minulý týždeň najmä obilniny. Sója zlacnela o 7,7 percenta, pšenica o 6,6 percenta, kukurica o 3,4 percenta. U týchto obilnín bude dôležité, ako sa bude vyvíjať stav úrody v Južnej Amerike (v Brazílii a Argentíne), kde sa očakáva, že úroda bude výborná a počasie je tam teraz priaznivé. To tlačí hlavne na cenu sóje.

Na druhej strane budú dôležité aj údaje o americkom exporte, ktoré naznačujú relatívne slabý dopyt po kukurici a silný po sóji. Trhy však zatiaľ prikladajú väčšiu dôležitosť vyhliadkam úrody ako dopytu. Ak sa to zmení, začne sa meniť aj pomer cien medzi sójou a kukuricou. V prípade pšenice ostáva stále otázne, či Ukrajina neobmedzí na konci novembra export, ktorý slabne už teraz.

Rovnoprávnosť rozkývala kakao

Cena na trhu s kakaom dramaticky rastie. Vo štvrtok sa tona obchodovala za 2 485 dolárov, pričom deň predtým došlo k najväčšiemu jednodennému rastu ceny tejto komodity za posledných 10 týždňov. Pod vývoj na trhu sa podpisuje najmä politická situácia v Pobreží Slonoviny, najväčšom pestovateľovi a vývozcovi kakaa na svete.

Tamojší prezident Alassane Ouattara rozpustil vládu po tom, čo vládna koalícia nepodporila nový zákon zrovnoprávnení žien. Aj vlani to bola práve politická situácia v súvislosti s prezidentskými voľbami a občianskou vojnou, ktoré viedli k rastu cena kakaa na 32-ročné maximá. V súčasnosti sa preto objavili obavy o možný negatívny vplyv na dodávky komodity. Pobrežie Slonoviny sa na celkovej svetovej produkcii kakaa podieľa 40 percentami.

Ilustračné foto - SITA / AP