Zníženie úrokov by si investori želať nemali

Posledných 18 mesiacoch centrálne banky po celom svete bezvýhradne zvyšovali úrokové sadzby v snahe zmierniť infláciu. Nedávno však nastala zmena, na ktorú upozornil aj výskumný stratég Deutsche Bank Jim Reid v najnovšom reporte.

Podľa jeho zistení aktuálne viac centrálnych bánk znižuje sadzby než zvyšuje, čo predstavuje prvý takýto obrat od januára 2021. Zvrat sa začal už minulý mesiac, keď 10 z 81 centrálnych bánk znížilo úrokové sadzby, prevyšujúc počet tých, ktoré v rovnakom období sadzby zvýšili. Podobný trend sa zaznamenal aj v novembri, pričom päť centrálnych bánk, vrátane tých v Brazílii a Peru, sa rozhodlo uvoľniť monetárnu politiku a pristúpiť k znižovaniu.

Hoci hlavné banky, ako napríklad Federálny rezervný a Európska centrálna banka momentálne udržiavajú diskontnú mieru stabilnú, rastú špekulácie, že aj tieto inštitúcie môžu v najbližších mesiacoch podniknú prvé kroky smerom k poklesu úrokových sadzieb. Ide o pozitívnu správu pre dlžníkov, ktorí určite ocenia klesajúce náklady na pôžičky, vrátane hypoték a kreditných kariet.

Napriek týmto priaznivým okolnostiam, ako zdôraznil J. Reid, Fed nemá dôvod meniť kurz svojej monetárnej politiky, pokiaľ sa nezmení ekonomický trend a neobjavia sa výrazné signály, ktoré by si vyžadovali reakciu centrálnej banky. „Pokiaľ USA nezasiahne recesia, je ťažké si predstaviť globálny cyklus uvoľňovania monetárnej politiky. Inflácia sa v rozvinutých ekonomikách stále pohybuje na relatívne vyšších úrovniach,” uviedol J. Reid pre MarketWatch.

Skúsený stratég ďalej poznamenáva, že súčasné očakávania o možnom pohybe úrokových sadzieb smerom nadol sú postavené na predpoklade mäkkého pristátia ekonomiky, kde by malo dôjsť k postupnému spomaleniu bez recesie. J. Reid, ale vyjadruje odlišný názor a naznačuje, že skutočnosť sa môže vyvinúť inak. Nepriaznivé ekonomické podmienky by podľa neho mohli viesť k výraznejším poklesom úrokov, než aké je v súčasnosti ocenené na trhu.