Prípravu znaleckého posudku a výsluch znalca v trestnom konaní upravuje § 145 Trestného poriadku č. 301/2005 Z. z. v platnom znení. Podľa prvého odseku citovaného zákonného ustanovenia platí, že úlohy, ktoré má znalec riešiť z hľadiska odbornosti, sa mu určia spravidla v uznesení o pribratí znalca vo forme otázok.
Úloha znalca
Dôležité je pravidlo, že znalec nie je oprávnený riešiť právne otázky, hodnotiť vykonané dôkazy, ani robiť právne závery. Znalcovi treba umožniť, aby sa v potrebnom rozsahu oboznámil s obsahom súdneho spisu a s vykonanými dôkazmi. Môže sa zúčastniť na výsluchu obvineného, svedkov alebo pri vykonávaní iných dôkazov.
Na návrh znalca možno vykonať ďalšie dôkazy, ktoré potrebuje na účely podania znaleckého posudku. Pri dokazovaní má znalec právo byť prítomný a vypočúvaným osobám môže dávať otázky. Orgány činné v trestnom konaní môžu dokonca znalcovi zapožičať trestný spis, ak je to potrebné na vypracovanie znaleckého posudku.
V prípade daňových trestných činov orgány činné v trestnom konaní často priberú do trestného konania súdneho znalca a požiadajú ho o vypracovanie znaleckého posudku. Štandardné je, že súdneho znalca do trestného konania privolá vyšetrovateľ v prípravnom konaní a nečaká až na konanie pred súdom.
Znalecký posudok
Znalecký posudok predstavuje často kľúčový dôkaz obžaloby. Konkrétne ide o súdneho znalca z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo. Ak súd odmietne dôkaz vo forme znaleckého posudku vykonať, obvinený má právo objednať znalecký posudok vo vlastnej réžii a na vlastné náklady. Následne je potom povinný doručiť znalecký posudok z dôvodu kontradiktórnosti konania prokuratúre a súdu.
Doručenie posudku
Pokiaľ ide o odpoveď na otázku, domnievame sa, že súd mal jednoznačne doručiť jeden exemplár znaleckého posudku obhajcovi v dostatočnom časovom predstihu pred hlavným pojednávaním. Dôvod je, že advokát má disponovať reálnou možnosťou sa so znaleckým posudkom detailne oboznámiť a doručiť súdu písomné vyjadrenie k znaleckému posudku.
Druhý dôvod je, že súd pravdepodobne na hlavnom pojednávaní vypočuje znalca a advokát bez toho, aby mal znalecký posudok naštudovaný, nebude vedieť konfrontovať znalca a dávať mu doplňujúce otázky. Zvolený postup súdu nepovažuje autor za správny.
Nie je racionálny, logický ani praktický dôvod vyzývať obhajcu na preštudovanie znaleckého posudku v informačnej kancelárii súdu, navyše pri vyše 100 kilometrovej vzdialenosti sídla súdu a advokátskej kancelárie obhajcu obžalovaného. Znalecký posudok má v praxi často vyše 100 strán. Obhajca by nemal reálnu možnosť a najmä pracovný komfort sa so znaleckým posudkom detailne oboznámiť, a to pri plnej prevádzke súdu.
Postup súdu je navyše v rozpore so zákonom. Podľa ustanovenia § 145 ods. 2 Trestného poriadku platí, že znalecký posudok sa doručuje v trestnom konaní aj obhajcovi, a to na trovy obhajoby.
Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.
