V praxi som sa stretol s podobným prípadom. Podnikateľ fyzická osoba prišiel v daňovom exekučnom konaní s daňovou obhajobou, že predal podnik a s ním všetky daňové záväzky na novovzniknutú spoločnosť s ručením obmedzeným. Problémom bolo, že zmluvou o predaji podniku previedol na eseročku ako pasíva všetky záväzky vrátane daňových nedoplatkov, ale ako aktíva len dve hnuteľné veci v minimálnej hodnote (mobilný telefón a trezor).
Finančná správa mohla aktivizovať tzv. inštitút zákazu prenosu daňovej povinnosti a mohla vymáhať daňový nedoplatok naďalej od podnikateľa fyzickej osoby. Podľa § 43 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení platnom do 31.12.2011 platilo, že dohody uzavreté s tým, že daňovú povinnosť znáša miesto daňového subjektu úplne alebo čiastočne iná osoba, nie sú pre daňové konanie právne účinné, ak neustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis inak.
Daňový subjekt sa bránil argumentom, že osobitým predpisom je § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje. Preto finančná správa využila odpor proti zmluve o predaji podniku, aby súd určil, že prevod záväzkov predávajúceho na kupujúceho je neúčinný. Krajský súd žalobu zamietol a mohlo sa zdať, že došlo k prevodu daňovej povinnosti z predávajúceho na kupujúceho.
Čítajúc medzi riadkami odôvodnenia rozsudku, súd žalobu zamietol z dôvodu nesplnenia formálnych podmienok: súd uzavrel, že nešlo o zmluvu o predaji podniku, a preto nebolo možné aplikovať odpor proti zmluve o predaji podniku ako špecifický typ žaloby viažuci sa k tomuto typu zmluvy. Podľa rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 15 Cb 68/98 zo dňa 14.10.1999 predmetom zmluvy o predaji podniku nie sú iba jednotlivé veci, ale podnik ako súbor hmotných a nehmotných zložiek podnikania.
Je nesporné, že žalovaný zmluvou o predaji podniku previedol na iný podnikateľský subjekt okrem záväzkov iba dve hnuteľné veci – mobilný telefón a trezor. Pritom k výkonu podnikateľskej činnosti potreboval minimálne ešte dve vozidlá a skladovacie priestory.
Majetok prevzatý spoločnosťou s ručením obmedzeným má nepatrnú cenu a z hľadiska výkonu podnikateľskej činnosti i úžitkovej hodnoty ho nemožno pokladať za samostatný majetkový súbor, s ktorým je možné podnikať. Nesplnenie zákonom predpokladaného predmetu zmluvy neumožňuje zmluvu napriek jej formálnemu označeniu posudzovať ako zmluvu o predaji podniku.
Pravdou je, že platná legislatíva vo forme zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) účinná od 1. 1.2012 inštitút zákazu prenosu daňovej povinnosti výslovne neupravuje. Podľa nášho názoru naďalej platí zákaz prenosu daňovej povinnosti v daňovom práve. Odpoveďou na položenú otázku je, že nemožno previesť zmluvou o predaji podniku daňové nedoplatky z fyzickej osoby na jednoosobovú spoločnosť s ručením obmedzeným.
Daňový úrad bude potom vymáhať daňový nedoplatok od podnikateľa fyzickej osoby a na zmluvu o predaji podniku nebude prihliadať. Použije sa pritom platný rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 5 Sž 47/00 zo dňa 31. 5. 2000.
Súd v tu vyslovil právny názor, že zmluvou o predaji podniku prešli na kupujúceho všetky práva a záväzky súvisiace s predávaným podnikom s výnimkou daňovej povinnosti žalobkyne daňového nedoplatku dane z pridanej hodnoty). Daňová povinnosť vznikla ako verejnoprávny záväzok žalobkyne k daňovému úradu v čase pred predajom podniku. Nejde o súkromnoprávny vzťah, ktorým by žalobkyňa mohla platne previesť záväzok na inú osobu.
Zákon o správe daní a poplatkov v § 43 výslovne upravuje, že takéto dohody sú pre daňové konanie právne neúčinné. Podľa názoru súdu daňová povinnosť daňového subjektu vždy bola a zostáva jeho povinnosťou, a nie povinnosťou niekoho, kto nie je podľa príslušného právneho predpisu legitimovaný ako daňovník, platiteľ dane alebo iný daňový subjekt.
Súd uzavrel, že žalobkyňa zodpovedá za svoj daňový dlh, ktorý vznikol v čase pred predajom podniku.
Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.
