Zmeny v daniach bez ladu a skladu

Blíži sa záver roka, tlak na splnenie kritérií na zavedenie eura rastie a s ním aj snaha naplniť jednorazovo štátny rozpočet. Podľa možností bleskurýchle a bez drobnohľadu médií. Zneužiť na to zákon o DPH nie je také ľahké, tam je na (ne)šťastie zavedená tradícia, že jeho zmeny sa robia vcelku uvážlivo, a od roku 2004 bol novelizovaný len päťkrát.

Ale zákon o dani z príjmov, ktorým sa Slovensko pred pár rokmi tak pozitívne zviditeľnilo, v očiach politikov znesie z takmer nepochopiteľných dôvodov všetko. Od jeho uvedenia v roku 2004 bol menený 19-krát a zo zásady na poslednú chvíľu.

Pôvodné návrhy vecných zmien, ktoré ministerstvo financií predkladalo na jar tohto roka, obsahovali niekoľko fiškálne logických zmien a konceptov. A najmä korektne navrhovali účinnosť od 1. januára 2009.

Posledný vládny návrh novely zákona o dani z príjmov navrhuje formálnu účinnosť už od 1. januára 2008 a v skrytej forme pri mnohých opatreniach aj spätnú účinnosť s vplyvom na výšku daňového zaťaženia za rok 2007. Najdôležitejšie zmeny sú zamerané najmä na jednorazové rozširovanie základu dane:

• nákladové úroky z úverov (znovuzavedenie pravidla nízkej kapitalizácie)
• tvorba opravných položiek pre pohľadávky po splatnosti, ich odpis aj postúpeni
• zdanenie ešte nepremlčaných záväzkov

Nízka kapitalizácia

Rozoberme detailnejšie prvú oblasť, návrh pravidla nízkej kapitalizácie, aby bolo zrejmé, ako zúfalo nekvalitný je legislatívny proces v tejto oblasti. Toto pravidlo bolo zo zákona v roku 2004 vyňaté, tak ako veľa ďalších výnimiek, s cieľom zjednodušiť daňový systém. V § 21 sa teraz opäť navrhuje zaviesť. S tým, že úroky platené z úverov a pôžičiek poskytnutých zahraničnými závislými osobami presahujúce štvornásobok výšky vlastného imania (ku koncu predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia) nebudú daňovo uznateľné

V prvom rade treba pripomenúť, že toto pravidlo počas desaťročnej existencie nemalo veľký fiškálny vplyv. Na jeho formulácii zarábali hlavne daňoví poradcovia. Dalo sa a bude sa dať ľahko obísť (napríklad cez takzvané back-to-back loans, keď je úverová zmluva uzatvorená s nezávislou osobou, ale financovanie poskytuje de facto osoba závislá). Alebo napadnúť, lebo je v rozpore s právom Európskej únie. Vzťahuje sa len na úvery od zahraničných subjektov, čo by bolo posúdené ako diskriminácia. Európsky súdny dvor v roku 2002 v takmer identickom prípade (C-324/00 Lankhorst-Hohorst GmbH), ktorý riešil pravidlo nízkej kapitalizácie v nemeckom zákone o dani z príjmov právnických osôb, už dokonca takto rozhodol.

Na argumente z dôvodovej správy, že takéto obmedzenie zároveň podporuje zahraničné závislé osoby, aby namiesto poskytovania úverov a pôžičiek realizovali vklady do vlastného imania a zvyšovali tak ručenie za prípadné záväzky, sa dá len pousmiať. Problémy so zadlžením majú na Slovensku historicky predovšetkým domáce subjekty.

Pohľadávky a záväzky

V skutočnosti znepríjemnia život celému podnikateľskému sektoru. Obmedzenia daňovej uznateľnosti sú drastické: navrhovaných 30 percent oproti doterajším 100 percentám pre pohľadávky po splatnosti viac než jeden rok, respektíve 0 percent oproti doterajšiemu rozmedziu od 25 do 75 percent pre pohľadávky po splatnosti od 3 do 12 mesiacov

Veľmi slabou náplasťou je v poslednej úprave návrhu zákona doplnených 50 percent pre pohľadávky po splatnosti viac než dva roky.

Okrem toho sa obmedzuje postupovanie a odpisovanie pohľadávok. Hoci doterajšie pravidlá boli najmä pre oblasť opravných položiek v porovnaní s okolitými štátmi veľkorysé, efekt zmeny pre štátny rozpočet bude iba jednorazový.

Žiaľ, vplyv na likviditu podnikateľského sektora bude dlhodobý. Navrhované zmeny navyše budú sčasti platiť retroaktívne, teda i za rok 2007

Asi najväčšou raritou je návrh zvýšiť základ dane pre právnické osoby o výšku záväzku v tom zdaňovacom období, v ktorom od jeho splatnosti uplynula doba 24 mesiacov, teda keď ešte nie je premlčaný. I tu sa dá očakávať nanajvýš jednorazový vplyv na štátny rozpočet.

Ale rátať s tým, že podnikatelia, ktorí platia záväzky viac než 24 mesiacov po splatnosti, budú motivovaní platiť navyše daň z príjmov z fiktívneho odpisu nepremlčaného záväzku, je prinajmenšom naivné. Nedomyslená formulácia môže navyše viesť k zdaneniu takých záväzkov, ktoré nikdy neboli ani nebudú zúčtované v nákladoch. A to odporuje základnej logike zákona

Čo ďalej?

Najalarmujúcejšie je to, ako ľahkovážne sa pristúpilo k opätovnému zavádzaniu výnimiek a chaosu do už ako-tak prehľadného a stabilizovaného zákona. Snaha o naplnenie štátneho rozpočtu je pochopiteľná. Ale nedá sa rozumieť tomu, prečo sa neupriamuje na oblasti, ktoré sú fiškálne strategické

Niektoré z nich sú náročnejšie, ako napríklad oblasť transferových cien. Tam väčšia pozornosť možno zahraničným závislým osobám (nadnárodným koncernom) priam chýba. Lebo sú pri oveľa väčšom tlaku daňových správ iných štátov (zavedenie dokumentačnej povinnosti v Nemecku už nasledovali Maďarsko aj Česko) často nútené prispôsobiť sa na účet slovenského štátneho rozpočtu. Dlhšie pripravované opatrenie o transferových cenách, ktoré dokonca podporuje veľa daňových poradcov, sa dostalo do úzadia.

Niektoré sú len jednoduché zmeny. Napríklad určenie daňovej rezidencie fyzických osôb na základe skutočného bydliska namiesto nepochopiteľnej diery v podobe formálneho odhlásenia trvalého pobytu, ktorá pravdepodobne oberá slovenský štátny rozpočet o stovky miliónov korún ročne. Tento dlhodobý lapsus zákona doslova nabáda rozprávkovo zarábajúce slovenské osobnosti (vrátane športovcov) odhlasovať „pobyty“ na Slovensku a prihlasovať ich formálne v lacných daňových rajoch. Od ľavicovo orientovanej vlády by sa zakrytie obdobných dier malo takmer vyžadovať

Slovenský daňový systém je v porovnaní s inými krajinami EÚ od roku 2004 dostatočne atraktívny a jednoduchý. Je to jedna z mála vecí, ktorou sa krajine podarilo vo svete pozitívne zviditeľniť. Napriek tomu sa na zoznamoch holdingových lokalít, dôležitých pre zahraničných investorov, nenachádza. A ak bude vláda takto nekoncepčne do daňového systému a jeho stability zasahovať, možno sa ani nikdy nachádzať nebude.

Na zatraktívnenie by určite stálo zato, aby sa zaujímavé detaily slovenského daňového systému konzistentne prezentovali vo svete. Ale marketing slovenských produktov v zahraničí zatiaľ nie je naša silná stránka. Navyše, Slovensku bude konkurovať s daňovou reformou Česko. Možno treba ministrovi Jánovi Počiatkovi pripomenúť, že s daňovým systémom je to ako s (dobrým) slovenským vínom – bez kvality pri výrobe a koncepčnom marketingu sa v zahraničí predáva veľmi ťažko.

Autorka je prezidentka International Fiscal Association, The Slovak Republic, členka Metodickej komisie pre priame dane vymenovanej ministrom financií, partner BMB Leitner, daňový poradca a audítor.

Foto – Profimedia.cz