Spoločnosť by mala prioritne vyriešiť zmenu sídla, pretože v obchodnom registri by malo figurovať aktuálne sídlo a zákon dáva zapisovanej osobe 30-dňovú lehotu na zmenu sídla v obchodnom registri. Spoločnosť zvolá valné zhromaždenie, na ktorom sa prijme rozhodnutie jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia (keďže ide o jednoosobovú spoločnosť).
To, že má slovenská spoločnosť s ručením obmedzeným slovenského konateľa, ale anglickú matku (Limited liability company, v skratke Ltd.), ktorá má panamského konateľa, situáciu zmeny sídla komplikuje. Ale právny problém je riešiteľný.
Panamský konateľ
Ideálne by bolo, keby slovenský konateľ slovenskej spoločnosti zvolal valné zhromaždenie s.r.o., na ktorom by sa osobne zúčastnil panamský konateľ ako štatutárny orgán anglickej spoločnosti. Mohol by byť zvolený za predsedu valného zhromaždenia a potom by úradne overeným podpisom podpísal rozhodnutie jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia, ktorého jediným bodom programu by bola zmena sídla.
Ak to nie je možné, panamský konateľ môže splnomocniť slovenského štátneho občana (napríklad advokáta), aby ho zastupoval ako splnomocnený zástupca na valnom zhromaždení spoločnosti. Keďže anglická spoločnosť je jediným spoločníkom slovenskej eseročky, splnomocnenec odhlasuje bez problémov zmenu sídla.
Je potrebné aby podpis splnomocniteľa bol na plnomocenstve úradne overený. Panamský konateľ môže legalizovať svoj podpis na plnej moci napríklad na slovenskej ambasáde v zahraničí. V opačnom prípade sa vyžaduje tzv. apostille. Slovenský konateľ podá návrh na zápis zmeny zapísaných údajov o spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra a registrový súd zmení sídlo v lehote dvoch pracovných dní.
Rezervný fond
Spoločnosť s ručením obmedzeným nemusí vytvárať rezervný fond pri svojom vzniku. Všeobecná právna úprava rezervného fondu je zakomponovaná do ustanovenia § 67 Obchodného zákonníka a špeciálnu právnu úpravu týkajúcu sa rezervného fondu spoločnosti s ručením obmedzeným rieši § 124 kódexu obchodného práva.
Existuje jediný zákonný titul čerpania finančných prostriedkov z rezervného fondu: krytie strát spoločnosti. Rezervný fond sa vyčísľuje z tzv. netto zisku spoločnosti, teda zisku po zdanení.
Zisk možno rozdeliť medzi spoločníkov až po úhrade prídelu do rezervného fondu. Platí to pochopiteľne pod podmienkou, že rezervný fond nie je naplnený.
Spoločnosť je povinná etablovať rezervný fond, keď prvý raz vytvorí zisk a musí ho dotovať dotáciou minimálne päť percent z čistého zisku. Spoločnosť potom každoročne dopĺňa rezervný fond o 5-percentný prídel z čistého zisku do dosiahnutia limitu 10 % základného imania. Toto je minimálna právna úprava a spoločníci si nemôžu dohodnúť v spoločenskej zmluve benevolentnejší mechanizmus dopĺňania rezervného fondu.
V praxi môžu dohodnúť prísnejšie pravidlá: napríklad, že budú rezervný fond každoročne dopĺňať v desaťpercentnej výške z čistého zisku až do dosiahnutia rezervného fondu korešpondujúceho 20-percentnej výške základného imania. Odpovedajúc na položenú otázku, právny režim fungovania rezervného fondu v zakladateľskej listine odzrkadľuje platnú právnu úpravu a túto minimálnu „latku“ nemôže spoločnosť podliezť. Ak má spoločnosť základné imanie stotisíc eur, musí každoročne dopĺňať rezervný fond až do času, kým finančné prostriedky naakumulované v rezervnom fonde nedosiahnu limit desaťtisíc eur (10 % základného imania).
Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.
