Run na banky

Čitateľom TREND.sk určite netreba vysvetľovať, že banka nemá peniaze klientov uložené v trezoroch na pobočkách, ale aktívne s nimi pracuje, či už na finančných trhoch, alebo poskytuje úvery. Samozrejme, každá pobočka si drží určitú hotovosť na bežné výbery svojich klientov. Aj preto je potrebné väčšie sumy nahlasovať v predstihu. Pokiaľ by však bol záujem netradične vysoký, hotovosť v trezoroch nemusí postačovať.

Ak sa klienti hromadne vyberú do bánk a bankomatov, spravidla za tým nie je mimoriadne výhodný výpredaj v nákupnom centre, ale strach z krachu banky. Pokiaľ počet vystrašených klientov presiahne hotovostné možnosti finančnej inštitúcie, (dez)informácie vyženú do radov pred pobočky ďalších vkladateľov až špirála strachu naozaj spôsobí, že z fámy sa stane realita. V najhoršom prípade sa tak banka naozaj ocitne na kolenách, no nie preto, že na začiatku mala problémy, ale preto, že ju do veľkých problémov dostali jej vydesení klienti. Vo všeobecnosti teda platí, že cielene organizovaný, no hlavne nezvládnutý útok, môže dostať na kolená každú banku, akokoľvek zdravú.

Bulharská výstraha

Čerstvý príklad, ako môže strach sporiteľov dopadnúť, ponúka Bulharsko. Ako prvá tam takmer padla tamojšia trhová štvorka Corporate Commercial Bank, zasiahnuť musela centrálna banka, ktorá nad ňou prevzala kontrolu a pre klientov ju otvorí až o mesiac. Príčinou boli podľa Ihned.cz mediálne informácie o konflikte medzi akcionárom a veriteľom banky. V tomto prípade neboli obavy bezdôvodné, no tamojší ekonómovia sa zhodujú, že nákaza by sa nemala šíriť ďalej.

CCB je podobne ako tretia najväčšia banka First Commercial Bank v rukách domácich investorov a to je zrejme dôvod, prečo sa negatívna publicita obrátila aj proti nej. Tentoraz prostredníctvom vyfabulovaných e-mailov a SMS. Podľa ČTK hovorí Bulharská centrálna banka o pokusoch destabilizovať krajinu prostredníctvom útokov na bankový systém.

Po tom, ako si v priebehu niekoľkých hodín vybrali klienti 400 miliónov eur, zatvorila FCB svoje pobočky. Centrálna banka vyzvala všetky štátne inštitúcie k spolupráci pri ochrane finančnej stability krajiny a k právnym krokom proti rozširovaniu nepravdivých správ o zdraví bankového sektora.

Terorizmus tretieho tisícročia

Banková panika sa nemusí skončiť iba stratou peňazí. Od nenávratne zmiznutých životných úspor nie je ďaleko k nepokojom, ba dokonca k občianskej vojne. Aj preto sú banky kontrolované a v krajnom prípade aj zachraňované spôsobom, aký priaznivcom voľného trhu dvíha žlč. Populistickým vyjadreniam politikov o súkromných bankách zachraňovaných z peňazí daňových poplatníkov však chýba druhá strana o tom, čo by sa stalo, keby svoje úspory stratili práve spomínaní voliči.

Samozrejme, každý prípad treba posudzovať individuálne a pravdou je aj to, že špekulatívne obchody takzvaných investičných bánk si o problémy koledovali a krach sa často javí ako jediné spravodlivé riešenie.

V dobe, keď svetový terorizmus používa čoraz prepracovanejšie metódy, je len otázkou času, kedy výbuchy bômb nahradia cielené výbuchy dôvery bankových klientov. Sociálne siete a hlavne alternatívne spravodajské médiá vnímajúce svet cez optiku konšpiračných teórií, sú veľmi vďačným nástrojom na šírenie paniky. Aj preto by mediálna a finančná výchova nemala ostať len v teoretickej výchove.

Veľký ochranca na Mercedese

Na to, aby banky s klientskými peniazmi priveľmi nehazardovali a aby náznaky problémov neprerástli do skutočnej katastrofy, dohliadajú národní regulátori, v našom prípade je to Národná banka Slovenska. V posledných dňoch však môže byť táto inštitúcia verejnosti známa najmä v negatívnom kontexte, keďže podľa Transparency International nakúpila počas súčasnej vlády spomedzi verejných obstarávateľov najdrahšie auto – Mercedes S350 za 89-tisíc eur.

Po tom, ako Slovensko prijalo euro a monetárna politika prešla na Európsku centrálu banku, zostáva hlavnou činnosťou domáceho regulátora práve dohľad nad finančným trhom. A to v dvoch zdanlivo protichodných oblastiach. Na jednej strane je úlohou regulátora dohliadať na stabilitu bánk – čomu zodpovedá aj nedávno schválená novela zákona o bankách, ktorá implementovala regulačné pravidlá známe ako Bazilej III.

Na druhej strane je tu tlak na čoraz výhodnejšie podmienky pre klientov, pričom na ich ochranu má dohliadať takisto NBS – nové právomoci získa novelizáciou zákona o dohľade. Po novom tak bude môcť robiť kontrolné nákupy pod utajenou identitou, získa právo definovať nekalé praktiky, či posudzovať reklamu.

Aj keď sú tieto právomoci z pohľadu klienta zaujímavé, pre bezpečnosť úspor a bankového systému je dôležitejšia druhá ruka regulátora. NBS napríklad schvaľuje členov predstavenstiev slovenských bánk, pričom manažéri už raz skrachovaných inštitúcií majú pre pôsobenie v bankovníctve automatický stop. Regulátor pozorne kontroluje kapitálovú primeranosť i veľkosť rezerv – teda, zjednodušene povedané, či má banka dosť zdrojov na vykrytie strát zo zlyhaných úverov. V prípade, ak sa komerčná banka predsa len ocitne v problémoch, zavedie NBS nútenú správu alebo dokonca odoberie bankové povolenie. Ak banka nie je dostatočne silná, aby vyplatila všetkých svojich klientov, k slovu sa dostáva takzvaný Fond na ochranu vkladov, na ktorého prevádzku prispievajú všetky domáce banky.

Prečo sa však napriek ochranným opatreniam centrálnej banky dostali od roku 1992 do konkurzu až štyri slovenské banky? To si vysvetlíme nabudúce v seriáli Finančná sebaobrana.

Ak vás zaujíma, aké nové zbrane na ochranu klienta získa centrálna banka, prečítajte si článok "NBS dostane právomoci tajných agentov" v tlačenom vydaní týždenníka TREND číslo 27.

Prečítajte si aj všetky vydania seriálu Finančná sebaobrana a objednajte si RSS odber.