Rozhodnutie investora kapitálovo vstúpiť do spoločnosti najviac ovplyvňujú predpokladaný výnos a miera rizika, ktorá je s dosiahnutím tohto výnosu spojená. Pri rozhodovaní tak hrajú dôležitú úlohu finančné výkazy a ukazovatele, ktoré vedenie spoločnosti poskytuje potenciálnym investorom, ako aj verejne dostupné informácie.
V poslednom čase sa do popredia čoraz viac dostávajú popri finančných aj rôzne nefinančné ukazovatele, ktoré dokumentujú schopnosť spoločnosti plniť prijatú stratégiu a poukazujú na pravdepodobný vývoj jej hospodárenia v budúcnosti. To najviac zaujíma investorov a priamo vplýva aj na rating spoločnosti. Ako príklad možno uviesť vývoj podielu na relevantnom trhu, vekovú a vzdelanostnú štruktúru zamestnancov, inováciu produktov, nové patenty či technické vybavenie výrobných liniek.
Významný vplyv na dosiahnutie budúcich úspechov má vhodne zvolená a realizovaná stratégia spoločnosti. Sledovanie jej plnenia na základe rôznych finančných a nefinančných parametrov a ich následné zverejňovanie tiež ovplyvňuje potenciálnych investorov pri prijímaní ich investičných rozhodnutí. Umožňuje im totiž sledovať úspešnosť implementácie zvolenej stratégie v spoločnosti.
Investori tak môžu spracovať vlastnú analýzu potenciálneho vývoja hospodárenia firmy, ktorá im umožní vyčísliť výnosnosť a mieru rizika investície. Vďaka väčšej transparentnosti investori pozitívne vnímajú spoločnosti, ktoré vykazujú vyšší počet relevantných údajov a informácií. Modernou metódou, ktorá umožňuje sledovať a vykazovať značné množstvo údajov z rôznych oblastí riadenia firmy poskytujúcich plastický obraz o komplexnom vývoji aktív a tým aj hodnoty spoločnosti, je metóda Balanced Scorecard.
Čo je Balanced Scorecard
Metóda Balanced Scorecard (BSC) je strategický systém merania výkonnosti podniku, ktorý na začiatku 90. rokov vytvorili americkí odborníci Robert Kaplan a David Norton. Spracúva víziu a strategické ciele podniku do súboru zrozumiteľných ukazovateľov. Kladie dôraz na finančné výsledky, avšak nezabúda ani na determinanty finančného úspechu.
BSC meria výkonnosť podniku prostredníctvom štyroch perspektív: finančná a zákaznícka perspektíva, perspektíva interných procesov a perspektíva učenia sa a rastu. Takáto štruktúra umožňuje sledovať, ako spoločnosti rozvíjajú svoje strategické aktíva potrebné na dosahovanie dlhodobých cieľov. Pri tvorbe vlastného BSC si spoločnosť kladie rôzne otázky.
|
|
Vo finančnej perspektíve: „Ak chceme uspokojiť našich majiteľov, aké finančné výsledky musíme dosiahnuť?“ V zákazníckej perspektíve: „Ak chceme dosiahnuť víziu, ako nás musia vnímať naši zákazníci?“ V perspektíve interných procesov sa natíska otázka: „Aby sme dosiahli ciele, aké musia byť naše procesy?“ V perspektíve učenia sa a rastu je to: „Aby sme boli schopní dosahovať firemné ciele, akým spôsobom musíme rozvíjať zdroje?“
Na základe odpovedí na položené otázky si spoločnosť dokáže sformulovať vhodnú stratégiu. Stratégia predstavuje súbor logicky za sebou nasledujúcich krokov smerujúcich k dosiahnutiu stanoveného cieľa. V rámci BSC je tento kauzálny vzťah vyjadrený prostredníctvom opísaných perspektív takto: „Keď budeme vhodne rozvíjať zdroje (ľudia, technológie), dokážeme zabezpečiť efektívnejšie vnútorné procesy. Keď budú tieto procesy efektívnejšie, dokážeme lepšie uspokojiť potreby zákazníka. A keď bude spokojný aj náš zákazník, dokážeme dosiahnuť finančný úspech.“
V konkurenčnom prostredí musí byť spoločnosť schopná stále sa zlepšovať zo všetkých stránok. Avšak zlepšiť možno iba to, čo sa dá merať. BSC pozostáva zo súboru meradiel prepojených kauzálne na strategické ciele, čo firme umožňuje stále sledovať úspešnosť ich plnenia. V prípade nepriaznivého vývoja je spoločnosť využívajúca túto metódu schopná na základe sledovania stanovených meradiel identifikovať nielen existenciu problému, ale aj konkrétne miesto, kde problém vznikol. Tým sa významne zjednodušuje riadenie spoločnosti a skracuje sa čas na odstránenie neefektívností.
Implementácia metódy
Pri používaní metódy BSC je nevyhnutným predpokladom merateľnosť jednotlivých ukazovateľov. Niektoré, najmä finančné ukazovatele, sú merateľné ľahko. Všetky potrebné informácie sa totiž dajú získať z účtovníctva. Meranie ukazovateľov v perspektíve interných procesov alebo v perspektíve učenia sa a rastu už môže byť ťažšie. Nie je totiž bežnou praxou, že spoločnosti takéto údaje cielene zhromažďujú a sledujú. Preto bude vo väčšine firiem nevyhnutné potrebný spôsob sledovania a zhromažďovania údajov vytvoriť.
Pri tvorbe Balanced Scorecard spoločnosť vždy vychádza zo svojej vízie a misie. Na ich základe stanoví ciele v jednotlivých perspektívach a priradí k nim meradlá. Nesmie sa pritom zabúdať na potrebu logického vzťahu príčina – následok, pretože každé meradlo je v správne zostavenom BSC súčasťou reťazca kauzálnych súvislostí smerujúcich k cieľom. Potom firma stanoví cieľové hodnoty pre jednotlivé meradlá a definuje akčné plány na ich dosiahnutie. Výsledkom bude zrozumiteľné zobrazenie stratégie spoločnosti.
Rovnako dôležitá ako tvorba Balanced Scorecard je aj jeho implementácia. Nevyhnutným predpokladom na úspešné zavedenie tejto metódy je úplná podpora a aktívna účasť vrcholového vedenia firmy. Ďalším predpokladom je prispôsobenie činnosti spoločnosti tak, aby zodpovedali novému spôsobu riadenia. Podnik musí jasne definovať zodpovednosť za dosahovanie meradiel BSC a prepojiť s ním aj systém hodnotenia a odmeňovania pracovníkov. Kľúčová je komunikácia nového systému a angažovanosť všetkých pracovníkov pri jeho realizácii. Výsledkom úspešného zavedenia tejto metódy je usporiadanie firmy, v ktorom všetky procesy efektívne smerujú k plneniu strategických cieľov a vízie spoločnosti.
Dvojitá spätná väzba
Balanced Scorecard však nie je statický model. Po jeho zavedení treba sledovať a analyzovať všetky relevantné údaje v záujme overenia modelu. Je potrebné získavať tzv. dvojitú spätnú väzbu. Znamená to, že manažment musí sledovať, či zvolené aktivity vedú k plneniu meradiel a či stanovené meradlá naozaj vedú k plneniu strategických cieľov. V prípade nezrovnalostí je vedenie spoločnosti zodpovedné za primeranú zmenu meradiel alebo zvolených aktivít.
Metóda BSC je charakteristická tým, že po jej zavedení spoločnosť na meranie a sledovanie ukazovateľov získava viac informácií ako pred jej zavedením. Takto zhromaždené informácie môže podnik použiť pri vykazovaní pokroku v procese plnenia strategických cieľov. Výkazníctvo spoločnosti sa stáva komplexnejším. Vykazovanie finančných aj nefinančných údajov poskytuje trhu a investorom viac relevantných informácií, čim robí spoločnosť transparentnejšou.
Balanced Scorecard je moderná metóda, ktorá umožňuje previesť dlhodobé strategické ciele firmy do súboru zrozumiteľných meradiel. Dôsledkom správne vytvoreného a úspešne implementovaného BSC je efektívna organizácia, v ktorej sú všetky procesy nasmerované na dosahovanie definovaných cieľov. Riadenie spoločnosti sa pre vedenie stáva prehľadnejším. Dochádza k eliminovaniu činností, ktoré nie sú na dosahovanie cieľov potrebné. Navyše sa zefektívňuje využívanie hmotných a nehmotných aktív spoločnosti.
Súčasťou fungovania metódy je aj zbieranie množstva smerodajných informácií, čo prispieva k skvalitneniu výkazníctva firmy. Komplexnejšie výkazníctvo má za následok vyššiu transparentnosť organizácie. To zase umožňuje investorom lepšie zohľadniť potenciálne riziko investície a urobiť kvalifikovanejšie rozhodnutie.
Norbert Nepela je konzultantom SOLITAGE Group, s.r.o., Martin
Ľubor Kohút je analytikom CRA Rating Agency, a.s.
