Zlato zhromažďujú aj chudobnejšie krajiny, celú pätinu vlastnia centrálne banky

Najväčšiu návratnosť zaznamenali v uplynulom roku priemyselné kovy. Najlepšie je to viditeľné v komoditnom indexe zostavovanom agentúrou Bloomberg, ktorý ženú nahor práve zisky z medi, hliníka, zinku a niklu.

Motorom rastu sú zlepšujúce sa odhady svetového dopytu a trhliny na strane ponuky. Ďalšia podpora prišla vo forme slabšieho dolára. Okrem medi rástla aj cena hliníka, ktorá sa ocitla koncom roka najvyššie od roku 2012. Z drahých kovov sa zaskvelo najmä paládium, ktoré od začiatku roka zdraželo o 57 percent.

Prognózy ropného trhu

Aktuálne sa oba kontrakty ropy WTI aj Brent pohybujú v blízkosti svojich 2,5-ročných maxím. Výrazným spôsobom sa zvýšilo cenové rozpätie oboch rôp na šesť dolárov za barel. V roku 2017 sa podľa agentúry EIA podstatným spôsobom o približne 20 percent znížili rezervy v USA z pôvodných viac než 500 miliónov barelov na aktuálnych 432 miliónov barelov.

Celková ropná produkcie USA sa zvýšila od polovice roku 2016 o približne 16 percent na 9,7 milióna barelov denne. Analytici očakávajú, že v roku 2018 už od jeho začiatku budú tieto údaje začínať na hodnote 10 miliónov barelov denne.

OPEC vo svojej správe predpokladá rebalancovanie trhu s ropou ku koncu roku 2018, čo znamená pokles doterajších zásob ropy o ďalších 130 miliónov barelov. Agentúra IEA síce tiež očakáva, že trh sa v druhom polroku 2018 preklopí do deficitu, ale len o 250-tisíc barelov denne. To by znamenalo, že v bude trh s ropou v roku 2018 blízko rovnováhy.

Zlato priťahuje banky

Ceny zlata sa v posledných týždňoch dostali pod tlak, lebo investori investovali do akcií v reakcii na daňové plány amerického prezidenta Donalda Trumpa. Obchodník Vince Lanci predpokladá, že zlato v roku 2018 dosiahne úroveň 1 700 dolárov za troyskú uncu, možno aj viac.

Možno pritom konštatovať, že ceny zlata aj striebra nemajú za sebou v porovnaní s priemyselnými kovy najlepší rok. Pre rok 2018 však analytici očakávajú, že ceny zlata i striebra budú opakovať rastúce trendy s pozitívnymi výnosmi, ktoré sa pravdepodobne dostanú najvyššie v prvom štvrťroku.

Zásluhu na tom budú mať aj centrálne banky, ktoré držbu zlata vo svojich trezoroch stále zvyšujú. Celkovo vlastnia v súčasnosti pätinu všetkého zlata, ktoré bolo vyťažené. Je to rovných 33 604,1 tony.

Podľa globálneho ekonomického výhľadu Českej národnej banky (ČNB) z roku 2015 mali centrálne banky pred troma rokmi o 2 704 ton zlata menej ako v súčasnosti. Len od januára do decembra zvýšili svoje devízové rezervy v zlate o 355,6 tony.

Vyplýva to z aktuálnych údajov World Gold Council (WGC). Podľa marketingovej asociácie najväčších ťažiarov zlata z prvej stovky najväčších držiteľov zlata okrem Česka, Venezuely, Laosu a Egypta svoje zásoby v roku 2017 neznížila žiadna krajina. Krajiny eurozóny majú vo svojich trezoroch 10 781,9 tony zlata (56 percent devízových rezerv), od januára 2017 o štyri tony viac. Je to bezmála tretina celosvetových rezerv všetkých centrálnych bánk sveta.

Podľa údajov Medzinárodného menového fondu (MMF) sa vlaňajším rekordmanom v zhromažďovaní zlata už s predstihom stalo Rusko, ktoré zvýšilo svoje zlaté rezervy o 186 ton na 1 801,2 tony. Hneď za ním sa umiestnilo Turecko, ktoré si do trezorov uložilo 129,3 tony zlata a vlastní celkovo 525,8 tony. Tretí Kazachstan pridal do rezerv 37,2 tony žltého kovu, čím zväčšil svoju zásobu drahého kovu na 254,7 tony (37,5 percenta rezerv), čím sa zaraďuje už na 18. miesto na svete. Počas uplynulého roka tak Kazachstan predstihol Rakúsko, Španielsko a Libanon.

Zlato zhromažďujú aj chudobnejšie krajiny. Mongolsko malo napríklad v januári 2017 tonu zlata, na konci roku však už 3,1 tony, Kirgizsko dokúpilo 1,9 tony na 6,4 tony, Tadžikistan zvýšil zlaté rezervy z 14,4 tony na 15,1 tony.

Medi sa darí

Cena medi sa koncom roka dostala na najvyššiu úroveň za takmer štyri roky. Tona kovu sa na burze kovov v Londýne predávala až za 7 312,5 dolára, najvyššie od januára 2014. Vlaňajší rok tak bude pre tento kov najlepší od roku 2010. Vďaka silnému hospodárskemu rastu a vysokému dopytu v Číne, ktorá je najväčším spotrebiteľom medi, vykáže cena červeného kovu ročný rast 39 percent.

Vzostupný cenový trend by mal vydržať, lebo životnosť viacerých medených baní sa do konca desaťročia skončí a podľa firiem Glencore a Rio Tinto nebudú ničím nahradené.

Meď je žiadaným kovom v súvislosti s plánovaným rozvojom elektromobilov. Tie využívajú značné množstvo medi v batériách. Ďalším zdrojom dopytu po kove je tiež dobíjacia infraštruktúra pre tieto vozidlá.

Cena medi sa na začiatku roku 2011 zvýšila na viac ako 10-tisíc dolárov za tonu, keď Čína prišla so stimulačnými opatreniami, ktoré jej mali pomôcť zotaviť sa z finančnej krízy. V súvislosti s novými projektmi ťažobného sektoru a oslabením dopytu však na začiatku roku 2016 cena kovu spadla na hodnotu štyritisíc dolárov.

V súčasnosti sa ceny medi pohybujú nad sumou 7-tisíc dolárov za tonu, čo je najviac od januára 2014. Akcie banských firiem Glencore a Anglo American po Vianociach zdraželi o dve percentá. Cena 7 312,5 dolára za tonu je pritom cenou trojmesačného kontraktu na meď.

Bezprostredným impulzom pre rast cien medi je zvyšovanie čínskeho dovozu, ktorý len za november vzrástol o 19 percent na 329 168 ton. Analytici predpovedajú, že kvôli nižším investíciám na nové projekty bude do konca desaťročia na svetovom trhu deficit medi.