Zlato mizne v bankových trezoroch

Cena medi sa prepadla, a to najmä kvôli zníženiu dlhodobej cenovej predpovede. Najlepšie sa darilo energetickým surovinám, z ktorých sa najviac posilňovala cena zemného plynu a benzínu. Ropy skôr stagnovali.

Zlato smeruje do trezorov

O drahé kovy sa bol v uplynulom týždni na komoditných trhoch záujem, lebo rozbroje okolo amerického rozpočtu a dlhového stropu začali pomaly poľavovať. Rysuje sa dočasná dohoda, čo u drahých kovov môže znamenať korekciu ceny.

Veľa záleží na americkom Fede, ktorý môže obmedziť svoj program nákupu aktív. To môže opäť viesť k rastu dlhopisových výnosov, čo nie je pre zlato a striebro priaznivé. Na začiatku tohto týždňa sa žltý kov dostal na úroveň trojmesačnémo cenového minima.

Podľa údajov ministerstva obchodu Indie sa pritom hodnota dovozu zlata a striebra do krajiny, ktorá je dlhodobo najväčším spotrebiteľom zlata na svete, znížila v septembri na 800 miliónov USD oproti vlaňajším 4,6 miliardám USD.

Indická vláda pomocou reštriktívnych opatrení znižuje dovoz, čím sa snaží znížiť hrozivý deficit obchodnej bilancie. Dovozcovia musia napríklad odložiť bokom 20 percent kovu na opätovný export v podobe šperkov. Takto boli prakticky minimalizované nákupy zo strany finančných spoločností.

Týždeň v komoditách - každý týždeň na TREND.sk. 
RSS feed a zoznam článkov nájdete tu

O čo menej zlata skúpi India, o to viac je po ňom hladná Čína, ktorá dokonca uvoľňuje pravidlá pre jeho nákup. Po novom by to malo fungovať tak, že dovoz bude môcť byť zabezpečovaný každým, kto je členom Šanghajskej zlatej burzy, ako aj každým producentom zlata, ktorý v zahraničí vyprodukuje viac ako 10 ton zlata ročne. Dôvodom pre tieto kroky je rastúci dopyt po zlate zo strany obyvateľstva krajiny.

Vo veľkom žtlý kov nakupujú aj centrálne banky, ktoré sa ho v 90. rokoch mohutne zbavovali. Podľa londýnskej Svetovej rady pre zlato (WGC) tento rok nakúpia 350 ton zlata. Už vlastnia 18 percent všetkého vyťaženého kovu. Vlaňajši nákupy, ktoré predstavovali 535 ton, však neprekonajú.

Vlaňajší rok sa niesol v znamení najväčšieho nákupného šialenstva centrálnych bankárov od roku 1964. Napríklad ruská centrálna banka zvýšila od septembra 2011, kedy cena trojskej unce vystúpila nad 1 921 dolárov za troyskú uncu, svoje zlaté rezervy o dvadsať percent. Cena komodity odvtedy klesla o 31 percent.

Cenové ropné nožnice sa rozširujú

Vďaka chladnejšiemu počasiu v USA sa posilnila cena plynu. Zvýšený dopyt po ňom prejavili elektrárne. To však v tomto mesiaci nie je neobvyklé, opakuje sa to už päť rokov. Dopyt po plyne sa podľa historických skúseností bude zvyšovať, pretože zima je predo dvermi a zásoby plynu začnú od decembra do februára postupne.

Cena novembrového kontraktu zemného plynu sa na začiatku tohto týždňa na New York Mercantile Exchange zvýšila o 1,6 percenta na 3,836 USD za milión britských termálnych jednotiek, čo je najvyššia cena za posledné tri mesiace.

Pokles dopytu zo strany rafinérií sa prejavil v dopyte po rope WTI. Týždenné zásoby ropy v USA dosiahli najväčší skok za posledný rok a zvýšili sa o 6,81 mil. barelov, čiže viac než štvornásobne ako očakávali analytici.

Medzinárodná energetická agentúra (IEA) so sídlom v Paríži vo svojej mesačnej správe pritom očakáva, že produkcia ropy z krajín mimo kartelu OPEC sa medziročne zvýši na budúci rok o 1, 7 milióna barelov za deň. To je najviac od 70. rokov minulého storočia.

Agentúra upozornila aj na skutočnosť, že v septembri produkcia OPECu klesla pod 30 miliónov barelov. Stalo sa tak prvýkrát za posledné dva roky a príčinou je najmä narušovaniu dodávok z Iraku, Líbye a Nigérie. Napútie sa m minulý týždeň ešte zvýšili po únose a následnom prepustení líbyjského premiéra Alí Zajdána.

Ropa sa počas minulého týždňa pevne držala okolo hranice 110 USD/b. Keďže zásoby v Spojených štátoch rastú a inde dochádza k výpadkom v zásobovaní, rozdiel medzi cenou ropy Brent a WTI sa zväčšil na takmer 10 USD/b. To je najviac od júna.

Meď sa potom otočila

Cena medi obchodovanej na Londýnskej burze kovov (LME) klesala už druhý týždeň za sebou. Na budúci rok očakávajú obchodníci rast zásob a otázne je, či dopyt rapídne neklesne. Cena medi osciluje v rozmedzí 7 000 až 7 350 dolárov za tonu. Analytici predpovedajú v ďalšom desaťročí jej cenu na 6 948 USD/t, pričom vychádzajú z toho, že by mala rásť nákladová inflácia a očakávajú aj zvýšený dopyt zo strany Číny, ktorá je najväčším svetovým odberateľom medi.

To sa potvrdilo aj v závere uplynulého týždňa, kedy sa cenový trend otočil práve pod vplyvom dopytu z Číny. Medzimesačný dovoz vzrástol v septembri o 18 percent na 457 850 ton, čo je najviac od marca 2012.

Kakao pokoruje dvojročné maximá

Cena kakaa stále rastie a to na najvyššie hodnoty za posledných 23 mesiacov. Príčinou sú výpadky dodávok a nižšia produkcia v západnej Afrike, kde sa dopestuje väčšinu svetových zásob. Tie teraz nemusia stačiť rastúcemu dopytu, ktorý je evidentný najmä u európskych spracovateľov.

Podľa predpovede počasia by v druhej polovici októbra malo na Pobreží Slonoviny a v Ghane spadnúť až 150 percent bežného úhrnu zrážok. Následné rozvodnenie riek môže ohroziť zber úrody. Spoločnosť Marex Spectron Group pritom odhaduje, že sa celosvetovov spracovalo o 3 percentá kakaa viac ako v predchádzajúcom kvartály.

Kým v júni bola jeho cena na minime (2 129 USD/t) , v súčasnosti sa obchoduje za cenu vyššiu takmer o 30 percent (2 730 USD/t). Je to však menej, ako z roku 2011, kedy sa tona predávala až za 3 775 USD – kvôli občianskej vojne na Pobreží Slonoviny.

Menej biopalív atakuje kukuricu

Cena kukurice obchodovanej v burze v Chicagu spadla na najnižšiu úroveň za posledné tri roky. Od vlaňajšieho septembra sa dostala takmer na polovicu. Plodina síce utrpela kvôli správam o rekordnom jesennom zbere, ale na kolená ju zrazila až novina, že americká vláda začne obmedzovať podporu pre zložku biopalív v benzíne.

V dôsledku toho by sa mohla výroba etanolu destilovaného z kukurice v budúcom roku znížiť na 13 miliárd galónov zo súčasných 13,8 mld. Deje sa to v čase, kedy americkí farmári očakávajú rekordnú úrodu. Pomer cien medzi pšenicou a kukuricou narástol už na hodnotu 1,58. Akékoľvek ďalšie zvyšovanie tohto rozdielu by nakoniec mohlo spôsobiť väčší dopyt po kukurici ako lacnejšej alternatíve pšenice.

Napríklad pšenica typu Paris Milling vďaka silnému zahraničnému dopytu vystúpila iž na 200 eur za tonu. Naposledy sa za túto cenu obchodovala v júni. Dopyt po pšenici zvyšuje aj výhľad zimnej produkcie v Rusku a na Ukrajine. Došlo totiž k zhoršeniu prognóz, lebo sa oneskoril výsev polí a na mnohých miestach musel byť kvôli mohutným dažďom a podmáčanej pôde dokonca úplne zastavený.