Zlato má za sebou prudký pád

Cena ropy minulý týždeň pokračovala v raste. Ku korekcii došlo až v závere týždňa. Neistota okolo dodávok a finančné špekulácie držia už od 16. februára ropu Brent nad cenou 120 dolárov za barel. Akákoľvek informácia naznačujúca, že by mohlo dôjsť k obmedzeniu dodávok, živí vysoké ceny. Ukázala to aj správa o výbuchu ropovodu v Saudskej Arábii. Hoci sa neskôr ukázalo, že ide o výmysel, cena na burze vyskočila až na 128,40 dolárov, čiže na najvyššiu úroveň od augusta 2008. K napätiu prispelo aj vyhlásenie USA, že sa môžu pripojiť k Izraelu vo vojenskej operácii voči Iránu.

Ďalšie zvýšenie napätia by podľa odhadu banky Barclays mohlo dostať cenu severomorskej ropy Brent až na 150 dolárov za barel. Produkcia vo svete pritom rastie. Kartel OPEC uviedol, že na trhy dodáva najviac ropy za posledné tri roky a Rusko, ktoré je najväčším producentom ropy na svete, zvýšilo svoje denné dodávky na rekordných 10,36 milióna barelov.

Ropa na hojdačke

Na začiatku tohto týždňa klesla cena ropy Brent na burze v Londýne pod 123 dolárov za barel. Dôvodom sú obavy o ďalší vývoj dopytu, keďže Čína znížila výhľad rastu svojej ekonomiky. Irak zároveň oznámil, že jeho ťažba ropy je najvyššia za posledných 30 rokov. Cena Brentu v pondelok klesla až na 122,66 dolára za barel. Americká ľahká ropa WTI v rovnakom čase stála 106,12 dolára za barel.

Napriek cenovým výkyvom sú viacerí ekonómovia presvedčení, že cena ropy v tomto roku dosiahne priemernú cenu 123 dolárov za barel. To bude mať silný dopad najmä na vývoj ekonomiky v Európe, kde cena vyjadrená v eurách už prekročila historické nominálne rekordy. Irán totiž svoju ropu, napriek európskemu embargu, predáva naďalej a v sa USA vďaka vysokej cene ťaží viac ropy z donedávna nerentabilných vrtov. Ropa sa tak stáva problémom najmä pre Európu. Budúci vývoj je ale ťažké predpovedať. Bývalý šéf International Petroleum Exchange Chris Cook je napríklad presvedčený, že dôjde k poklesu ceny suroviny. Predpovedá, že k zlomu dôjde približne v polovici roku 2012.

Otázniky okolo zlata

Záver februára nemilo prekvapil všetkých, ktorí bezhranične veria zlatu. Jeho cena za jediný deň klesla v New Yorku nakrátko o viac než sto dolárov na 1688,4 dolára za troyskú uncu. Následne ale stúpla na 1 711,30 dolára za uncu. Za poklesom bol prejav šéfa americkej centrálnej banky Bena Bernakeho o ekonomickom vývoji v USA a ďalšom smerovaní menovej politiky. Napriek lepšiemu ako očakávanému ekonomickému rastu trhy sklamalo ďalšie smerovanie menovej politiky. Fed totiž neplánuje ďalšie tlačenie peňazí. To však neplatí o Európskej centrálnej banke, ktorá uviedla na trh 530 miliárd eur vo forme trojročných úverov určeným pre európske komerčné banky. Peniaze ako opreteky tlačí aj Bank of Japan, Bank of England a dokonca aj Swiss National Bank. Dianie tak nasvedčuje ďalšiemu rastu ceny zlata ale aj zintenzívneniu inflácie.

Zo vzácnych kovov sa darilo platine aj paládiu, ktoré sa využívajú pri výrobe katalyzátorov výfukových plynov v automobiloch. Podľa údajov spoločnosti Autodata sa vo februári predalo v USA 15,1 milióna osobných vozidiel. To bolo o 14 percent viac oproti minulému roku a zároveň aj najviac od februára 2008. Analytici očakávali predaje na úrovni maximálne 14 miliónov áut. Údaje signalizujú, že americké domácnosti sú po zlepšení ekonomickej situácie v krajine opäť ochotné utrácať.

Agrokomodity zdražujú

Sucho v Južnej Amerike výrazne zahýbalo cenami agrokomodít. Hedžové fondy veria týmto komoditám najviac od septembra minulého roku. Nepriaznivé počasie by mohlo poškodiť úrodu sóje, kukurice aj cukru. Na južnej pologuli by sa produkcia sóje mala podľa odhadu agentúry World Oil v tomto roku znížiť o 13 miliónov ton na 125 miliónov ton, čo je trojročné minimum. Cena sóje zaznamenala na začiatku marca na Chicago Board of Trade najväčší mesačný nárast od roku 2010. Je za ním ale aj zvýšený dopyt z Číny, ktorá potrebuje krmivo aj sójový olej. Bušel (27,216 kg) sóje tak dosiahol cenu 1 320 centov.

Zdražovanie ceny futures kontraktov na bavlnu na začiatku tohto týždňa bolo najsilnejšie za posledných deväť mesiacov. Spôsobil ho najmä zákaz ďalšieho vývozu bavlny z Indie, ktorá sa tak snaží zaistiť dostatok zásob pre domáci trh. India je pritom druhý najvýznamnejší vývozca bavlny na svete. Cena bavlny v New Yorku za minulý rok celkovo klesla o 57 percent, lebo celosvetové zásoby prevýšili dopyt. To sa teraz mení. Po opatreniach Indie je možné očakávať vyšší dopyt po bavlne z USA. Obchodovanie s májovými kontraktmi bavlny na ICE Futures U.S. muselo byť prerušené lebo rast presiahol povolený burzový limit 4 centy. Cena sa tak zasekla na úrovni 92,23 centu za váhovú libru (0,4536 kg) a ďalší rast je viac než istý.

Ilustračné foto na titulke - SITA / AP