Zlato sa leskne čoraz viac, jeho cena stále stúpa

Hoci cena ropy Brent klesla minulý týždeň počas priebehu štvrtkového obchodovania takmer pod 58 dolárov za barel (159 litrov), v týždennom hodnotení sa posilnila.

Na trhy čoraz viac pôsobia obavy z nástupu recesie. Ceny komodity minulý týždeň veľmi nepodporili ani informácie z USA o nečakanom raste ropných zásob. Správy o rastúcom riziku prepadu americkej ekonomiky do recesie nenasvedčujú o rastúcom dopyte po surovine. Na to poukázal vývoj na dlhopisových trhoch, keď výnosy 10-ročných amerických dlhopisov boli v stredu (14. 8.) prvýkrát od roku 2007 nižšie ako výnosy 2-ročných dlhopisov.

K tomu sa pridali hrozby z Číny, že pripraví odvetné opatrenia, ak USA zavedú ďalšie clá na čínsky tovar. Navyše podľa informácií amerického ministerstva energetiky zásoby ropy v USA vzrástli minulý týždeň o 1,6 milióna barelov. Očakával sa pritom pokles o 2,8 milióna barelov.

V závere týždňa však ceny ropy vzrástli, keďže správa o júlovom náraste maloobchodných tržieb v USA mierne utlmila obavy z recesie. Barel americkej ropy WTI so septembrovým kontraktom sa v piatok predával po 54,89 dolárov a v pondelok vyskočil na 56,27 dolárov. 

Na trh dorazil optimizmus

Októbrový kontrakt na ropu Brent v piatok ráno zdražel na 58,67 dolárov za barel a na začiatku toho týždňa na 59,76 dolárov. Americký akciový trh sa pritom v pondelok posilnil po rozhodnutí USA dovoliť čínskemu výrobcovi telekomunikačných zariadení Huawei ďalších 90 dní nakupovať od amerických dodávateľov. Zdalo sa, že toto rozhodnutie podnietilo investorov k nákupom, keďže čakajú na akékoľvek náznaky pokroku v riešení obchodnej vojny medzi USA a Čínou. Okrem toho investori dúfajú, že americký Federálny rezervný systém bude pokračovať v znižovaní úrokov, aby podporil ekonomický rast.

V súčasnosti trhy dúfajú, že sa obchodné napätie medzi USA a Čínou zmierni a tiež, že veľké svetové ekonomiky prijmú stimulačné opatrenia, aby zabránili možnému spomaleniu globálneho hospodárstva, ktoré by malo negatívny vplyv na dopyt po rope.

Zlato pokračuje v raste

Rast ceny zlata pokračuje. Prichádza v období obáv z obchodných konfliktov medzi USA a Čínou a v čase neistôt na európskych trhoch. Aktuálne sa cena vyšplhala na šesťročné maximá, pričom sa rast predpovedá aj do budúcnosti.

Svetový dopyt po zlate dosiahol v druhom kvartáli 2019 úroveň 1123 ton, čo predstavuje medziročný nárast o 8 percent. V prvom polroku 2019 nezaostával ani dopyt po zlatých šperkoch. Svetový dopyt v porovnaní druhých kvartálov minulého a tohto roku sa zvýšil o dve percentá na 531,7 tony. Celkový polročný dopyt vyskočil na štvorročné maximá vo výške 1061,9 tony.

V zrkadle nedávnej histórie

Cena zlata od roku 2000 do roku 2018 stúpla už o 370 percent. Ak zoberieme do úvahy súčasnú cenu, ktorá sa pohybuje v okolí 1 500 dolárov za troyskú uncu, tak nárast predstavuje až 452 percent.

Na vývoji ceny zlata sa ta ten čas výrazne podpísala finančná kríza v USA, ktorá sa postupne zmenila na celosvetovú hospodársku recesiu. Po páde banky Lehman Brothers v septembri roku 2008 cena zlata na približne tri týždne stúpla o 100 dolárov na 900 dolárov za uncu. To bol začiatok trojročného intenzívneho rastu.

Kvôli kríze došlo k zníženiu úrokových sadzieb najskôr u FED a s ročným meškaním aj u ECB na minimálnu úroveň. V apríli 2010 požiadalo Grécko o financovanie zo zdrojov Európskej únie a Medzinárodného menového fondu, v novembri 2010 nasledovalo Írsko a v apríli 2011 Portugalsko. V auguste 2011 bola ECB nútená intervenovať na záchranu eurozóny nákupom dlhopisov ohrozených krajín. V auguste a v septembri sa kvôli tomu zlato vyšplhalo na historické maximum 1 895 dolárov za troyskú uncu

Po roku 2011 nasledoval prepad ceny zlata ako dôsledok postupného uzdravovania ekonomiky po finančnej kríze. Objavili sa aj náznaky zvyšovania úrokových sadzieb, čo investičné kovy spravidla zasiahne negatívne. Najslabším pre zlato bol však rok 2015, ktorý možno považovať za koniec recesie. Krátkodobo zlato reagovalo na eskaláciu dlhovej krízy v Grécku začiatkom roku 2015 aj na výsledok referenda vo Veľkej Británii, ktoré krajinu vyslalo na cestu k vystúpeniu z EÚ.

Aj tak sa však cena zlata nevrátila na predkrízovú úroveň. Jednou z významných príčin bol pravdepodobne aj enormný rast peňažnej zásoby a dlhodobé udržovanie úrokových sadzieb na nízkej úrovni. FED natlačil od krízového roku 2008 o 4 miliardy dolárov viac, aby pomohol svojim bankám a stimuloval ekonomiku. V súčasných cenách to predstavuje hodnotu približne 2,67 miliardy uncí zlata. Toľko sa vyťaží zlata za 24 rokov. Centrálne banky však chcú spravovať ekonomiky pomocou papierov a číslic namiesto reálnych hodnôt. Dôsledkom môže byť ďalšia kríza.

Banány v ohrození

V Kolumbii sa v súčasnosti nebezpečne šíri nákaza „banánového moru“. Ide o takzvanú panamskú chorobu, ktorej pôvodcom je plieseň napádajúca banánovníky. Kolumbie je pritom najväčší vývozca banánov do strednej Európy Krajina pritom susedí s Ekvádorom, ktorý je najväčší svetový vývozca banánov. Plieseň sa môže rozšíriť aj sem a ďalších krajín Latinskej Ameriky.

Plieseň, ktorá banánový mor spôsobuje, sa označuje ako TR4 (Tropical Race 4) napáda aj banány odrody Cavendish, pričom polovica svetovej produkcie sú banány práve tejto odrody. Tá je totiž z hľadiska pestovateľov najekonomickejšia, lebo má najvyššiu hektárovú úrodu, ľahko sa skladuje a je vhodná aj na medzikontinentálnu prepravu. Hoci existuje viac než stovka iných rôznych odrôd, Cavendish dominuje, znižuje diverzitu čo uľahčuje šírenie nákazy. Nízka druhová pestrosť (diverzita) všeobecne znižuje imunitu rastlinného (ale aj živočíšneho) spoločenstva.

Plieseň už v Kolumbii zničila stovky hektárov banánovníkových plantáží. Kde sa už raz plieseň vyskytne, tam nerastú banány až tridsať rokov, lebo spóry ostávajú v pôde. Ak sa plieseň kolumbijským farmárom nepodarí dostať pod kontrolu, slabšiu úrodu pocíti aj Európa, vrátane Slovenska, kde medziročne zdraželi banány o viac ako štvrtinu.