Zlatá istota získava popularitu

Lesk žltého kovu získava na hodnote. Obavy z neúmerného zadlžovania štátov a následného tlačenia nekrytých papierových peňazí ťahá jeho trhovú cenu nahor. Grécka a írska kríza ukázali, že donedávna udržiavaný mýtus bezpečných štátnych dlhopisov padol. Nestabilitu dvoch hlavných svetových mien dolára a eura si začali uvedomovať aj centrálne banky. Udržiavajú preto zlaté pozície, uskutočňujú nové nákupy a posilňujú dôležitosť zlata v devízových rezervách.

V trezoroch centrálnych bánk a medzinárodných inštitúcií v závere minulého roka ležalo podľa údajov organizácie World Gold Council (WGC) viac ako 32-tisíc ton zlata, čo je najviac za posledných bezmála 50 rokov. Pomaly sa dvíha aj celkový podiel žltého kovu na globálnych menových rezervách, ktorý presiahol desať percent. Stále však ani zďaleka nedosahuje úrovne z minulých desaťročí. Podľa denníka The Financial Times mali v roku 1980 zlaté tehly až 60-percentný podiel na devízových zásobách sveta.

K zlatej horúčke sa pridali aj investori na finančných trhoch, čo cenu žltého kovu vytlačilo v minulom roku na rekordných 1 431 dolárov za trójsku uncu (31,1 gramu). Minuloročné zhodnotenie zlata dosiahlo na medziročnej báze 29 percent a bolo pre jeho držiteľov výnosnejšie ako napríklad akcie a dlhopisy. Porazilo aj index S&P Goldman Sachs Commodities, ktorý v roku 2010 zosilnel “len” o pätinu. To, že na zlate sa oplatí vysedávať, ukazuje aj dlhobejší trend. Za posledných desať rokov sa jeho cena zvýšila viac ako päťnásobne.

V minulom roku si posilnili najviac zlaté rezervy centrálni bankári v Rusku a Saudskej Arábii. Rusko ich zvýšilo o viac ako 170 ton , čo krajinu zaradilo podľa rebríčka zostaveného WGC na ôsme miesto na svete za Švajčiarsko a pred Japonsko. Viceguvernér ruskej centrálnej banky Georgij Luntovskij nedávno oznámil, že plánujú v nákupoch zlata pokračovať minimálne na úrovni sto ton ročne, a to najmä z domácej produkcie.

Väčšina krajín pozíciu zlata držala na rovnakej úrovni ako v roku 2009. Najviac menového zlata, viac ako osemtisíc ton v hodnote približne 387 miliárd dolárov, držia Spojené štáty. Fort Knox v Kentucky je najznámejším úložiskom zlata na svete. Európska centrálna banka je na dvanástom mieste a drží 523 ton. Najvyšší podiel zlata na menových rezervách (82,1 percenta) má Portugalsko, ktorému so 422 tonami patrí vo svete štrnásta pozícia. Nadpriemerné zásoby krajine zanechal ešte bývalý autoritársky vodca António Salazar (1932-1968). Pochádzali najmä z exportu wolframu.

Portugalsku v súčasnosti zaradenému medzi najviac zadĺženú päticu krajín eurozóny s označením PIIGS by však predaj zlatých zásob (18,2 miliardy dolárov) nestačil ani na vykrytie minuloročného deficitu. Ešte horšie je na tom najväčšia svetová ekonomika Spojené štáty. Schodok americkej vlády ročne dosahuje 1,4 bilióna dolárov, čo je štvornásobok výšky hodnoty zlatých rezerv. Rast dlhov je dobrou správou pre zlato, ku ktorému sa vracia čím ďalej viac investorov, ktorí prestávajú veriť deravým štátnym rozpočtom.

Zlato dokupuje aj krajina s najvyššími devízovými rezervami na svete - Čína. Žltý kov však stále tvorí len necelé dve percentá z jej devízových zásob vo výške 2,85 bilióna dolárov. Najľudnatejšia krajina je podľa údajov konzultačnej spoločnosti GFMS Gold v súčasnosti už najväčším producentom zlata na svete s viac ako 320 tonami ročne pred Austráliou a Južnou Afrikou. Ročne však Číňania spotrebujú na výrobu šperkov a najmä v priemysle viac ako 400 ton zlata.

V minulom roku bol najväčším predajcom zlata Medzinárodný menový fond, ktorý znížil svoju zlatú pozíciu o viac ako 400 ton. Polovicu z tohto množstva kúpila India, najväčší producent klenotov na svete.

Pretrvávajúci rast ceny zlata očakáva väčšina investorov i analytikov. Nájdu sa však aj výnimky. Zlatu nevedia prísť na chuť napríklad Warren Buffett alebo Barton Biggs zo spoločnosti Traxis Partners. „Ide o čisto psychologickú investíciu. Ak vezmeme do úvahy infláciu, cena leží veľmi vysoko,“ hovorí výkonný partner spoločnosti Traxis Partners B.Biggs.

V tomto roku by cena zlata mala kolísať podľa odhadov komoditných analytikov v pásme 1 268 – 1 632 dolárov za trójsku uncu. Obchodná asociácia London Bullion Market Association vidí priemernú cenu v roku 2011 na úrovni 1 431 dolárov. Richard O´Brien, šéf najväčšieho producenta zlata v USA spoločnosti Newmont Mining, očakáva, že cena zlata v tomto roku dosiahne na métu 1 500 dolárov.

V minulom roku dosiahla podľa GFMS produkcia zlata vo svete rekordnú úroveň 2 652 ton. Za posledné dva roky vzrástla o desať percent. GFMS predpovedá ďalší rast ťažby i ceny, ktorá v tomto roku si siahne na métu 1 600 dolárov. O dopyt sa postarajú najmä najväčší ázijskí kupci Čína a India, ktorých hladné ekonomiky budú viac expandovať a ich centrálne banky musia viac diverzifikovať značné dolárové rezervy a brániť sa pred nastupujúcimi inflačnými tlakmi.