Podmienky výkonu živnostenského podnikania upravuje zákon č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní (ďalej len „živnostenský zákon“). V zmysle § 2 a nasl. živnostenského zákona sa živnosťou rozumie „sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom“. Prevádzkovateľom živnosti môže byť tak fyzická, ako aj právnická osoba, ak spĺňajú živnostenským zákonom ustanovené predpoklady na výkon tejto činnosti.
V zmysle citovaného zákona môže fyzická osoba prevádzkovať živnosť, ak dosiahla vek 18 rokov, je spôsobilá na právne úkony, je bezúhonná a má odbornú alebo inú spôsobilosť požadovanú v zmysle živnostenského zákona alebo príslušných osobitných predpisov
Živnostenský zákon presne stanovuje prekážky, ktoré bránia prevádzkovaniu živnosti. Fyzická osoba (ani právnická osoba) nie je oprávnená prevádzkovať živnosť v prípade, ak:
- a) na jej majetok bol ukončený konkurz, a to po dobu troch rokov po ukončení konkurzu,
- b) došlo k opätovnému potvrdení núteného vyrovnania, nie však skôr ako po jednom roku od vyporiadania jej záväzkov, ktoré sa viažu ku konkurzu podľa právoplatného rozvrhového uznesenia súdu (v prípade, ak spôsobila konkurz alebo nútené vyrovnanie úmyselne, môže prevádzkovať živnosť najskôr po piatich rokoch od úplného vyporiadania jej záväzkov, ktoré sa viažu ku konkurzu podľa právoplatného rozvrhového uznesenia súdu)
- c) sa v dobe uvedenej v bode a a b navrhlo vyhlásenie konkurzu, návrh sa však zamietol pre nedostatok jej majetku dostačujúceho aspoň na úhradu trov konania,
- d) súd alebo správny orgán jej uložil zákaz činnosti týkajúci sa prevádzkovania živnosti, a to po dobu trvania zákazu
Fyzické osoby, ktoré spĺňajú uvedené podmienky, môžu prevádzkovať živnosť pri dodržiavaní podmienok stanovených živnostenským zákonom. Živnostenský zákon obsahuje však odkaz na osobitné zákony, ktoré môžu obmedziť alebo vylúčiť právo na výkon podnikateľských aktivít.
Kedy je podnikanie vylúčené
Jedným z osobitných zákonov, upravujúcich vzťah súbežného výkonu viacerých zárobkových činností je zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). V zmysle §83 Zákonníka práce môže zamestnanec popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere realizovať inú zárobkovú činnosť (nezávisle od formy inej zárobkovej činnosti – či už na základe pracovnej zmluvy, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, živnostenského podnikania), ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, len s predchádzajúcim súhlasom zamestnávateľa – zamestnávateľ má 15 dní na to, aby rozhodol o udelení tohto súhlasu. Ak tak neurobí v danej lehote, predpokladá sa, že súhlas udelil.
Existuje však právo zamestnávateľa, rozhodnúť sa o odvolaní tohto súhlasu, a to len zo závažných dôvodov, ktoré musia byť v odvolaní súhlasu presne špecifikované.
Právny poriadok SR ustanovuje aj ďalšie druhy zamestnaní, v rámci ktorých je vylúčená súčasná realizácia podnikateľských aktivít, ako napr. v prípade štátnozamestnaneckého pomeru (zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov – napr. ), príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Železničnej polície.
Čo hovorí EÚ
Okrem uvedených výnimiek, nie je vylúčené, aby zamestnanec realizoval aj podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia. Zamestnanec po pracovnom čase, určenom v rámci uzatvorenej pracovnej zmluvy a po splnení pracovných úloh, uložených mu zamestnávateľom, môže sa venovať aj podnikateľským aktivitám.
Medzi základné princípy, na ktorých je založená Európska únia, patrí okrem iného:
- voľný pohyb zamestnancov - voľný pohyb zamestnancov umožní všetkým občanom členských štátov Európskej únie uchádzať saa prijať vybranú pracovnú pozíciu, a to pri zachovaní rovnakých podmienok, stanovených pre príslušníkov daného členského štátu,
- voľný pohyb služieb – Zmluva o fungovaní Európskej únie zakotvuje v článkoch 56 až 62 slobodu poskytovania služieb v rámci jednotlivých členských štátoch. Predstavuje právo na poskytovanie služieb priemyselnej, obchodnej, remeselnej činnosti, činnosti v oblasti slobodných povolaní (napr. advokátov, architektov, realitných kancelárií, poradenských a konzultačných spoločností a pod.) na území ktoréhokoľvek členského štátu za rovnakých podmienok.
Akékoľvek obmedzenia slobody poskytovať služby v rámci Európskej únie vo vzťahu k štátnym príslušníkom členského štátu, ktorí majú trvalý pobyt/sídlo na území iného členského štátu ako príjemca týchto služieb, sú zakázané.
Poskytovateľom služieb – okrem iného aj podnikateľom – sa zabezpečia rovnaké podmienky pre výkon ich činnosti, bez rozdielu štátnej príslušnosti alebo bydliska na území každého členského štátu (sú oprávnený vykonávať svoju činnosť na území iného členského štátu alebo poskytovať služby občanom iného členského štátu za rovnakých podmienok ako „domáci“ poskytovatelia služieb).
Zmena bydliska
V zmysle § 5 živnostenského zákona fyzické osoby, ktoré nemajú bydlisko na území Slovenskej republiky, môžu vykonávať podnikateľskú činnosť za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu, ako fyzické osoby s bydliskom na území Slovenskej republiky.
Pre výkon podnikateľskej činnosti je rozhodujúce miesto jej výkonu – na úpravu otázok vznikajúcich v súvislosti s podnikaním sa aplikuje právo štátu, na území ktorého sa realizuje podnikateľská činnosť.
V prípade, ak ste získali oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti, môžete podnikať na území Slovenskej republiky pri dodržiavaní zákonom ustanovených podmienok, a to aj vtedy, ak by došlo k zmene jeho trvalého pobytu.
Uvedenú skutočnosť – presťahovanie sa na územie iného štátu – je potrebné oznámiť príslušnému okresnému úradu, odboru živnostenského podnikania, v lehote 15 dní odo dňa takejto zmeny, a to osobne alebo prostredníctvom služieb jednotného kontaktného miesta.
Dovoľujeme si vás upozorniť na to, že v prípade súbehu zamestnania a podnikateľskej činnosti na území ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie, je potrebné prihliadať aj na existenciu dvoch zdrojov príjmu (zo závislej činnosti v pozícií zamestnanca a z podnikateľskej činnosti v postavení podnikateľa) z hľadiska odvádzania daní, odvodov na sociálne, zdravotné poistenie, doplnkového dôchodkového sporenia a pod.. V záujme splnenia všetkých povinností finančného charakteru odporúčame konzultovať s daňovým poradcom, resp. s účtovníkom.
Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.
