Zdražovanie je pre pandémiu horšie, ako ukazujú dáta. Doplácame aj na to, čo prejeme

Zdražovanie na Slovensku počas pandémie sa dotklo Slovákov výraznejšie, ako by nasvedčovali oficiálne údaje o raste spotrebiteľských cien. Dôvodom je to, že harmonizovaný index spotrebiteľských cien, ktorý sa používa na zachytenie vývoja cien, neodráža správne realitu, ktorá počas pandémie ochorenia Covid-19 nastala.

Zatvorenie väčšiny obchodných prevádzok a ochromenie ekonomiky totiž spôsobilo, že ľudia menili svoje nákupné správanie. Počas pandémie sa tak v porovnaní s predkrízovými časmi zvyšoval napríklad podiel potravín na celkovej spotrebe.

Z celkových súm, ktoré počas karanténnych mesiacov išli na spotrebu, tak ľudia minuli napríklad na potraviny relatívne viac. Prispelo k tomu napríklad to, že množstvo rôznych výdavkov Slováci škrtli. „Vplyvom toho sa zmenil spotrebiteľský kôš domácností,“ upozorňujú analytici úseku meny, štatistiky a výskumu (ÚMS), ktorých zastrešuje Národná banka Slovenska (NBS).

Keďže sa napríklad menej cestovalo, to, že klesli napríklad ceny pohonných látok, spotrebiteľov až tak neovplyvnilo. Inak povedané, zdražovanie potravín má počas pandémie väčšiu váhu v koši ako zlacňovanie pohonných látok.

Bolestnejšie zdražovanie

Skryté zdražovanie ovplyvňuje zloženie takzvaného harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP). Tento index zohľadňuje význam jednotlivých tovarov a služieb v celkovej spotrebe, no nereaguje na okamžitú zmenu spotrebiteľského správania, ktorú pandémia vyvolala. Tento nesúlad môže spôsobiť, že dopad na peňaženky je iný, ako ukazuje miera inflácie nameraná pomocou indexu HICP.