Znárodnenie energetických podnikov
Nemecká vláda sa pripravuje na znárodnenie firmy Gazprom Germania, energetického podniku, ktorý v apríli opustil ruský plynárenský gigant Gazprom. Založila pre to novú holdingovú spoločnosť, ktorá prípadné znárodnenie uskutoční. Okrem toho uvažuje aj nad zoštátnením pre hospodárstvo kľúčových firiem, ako sú napríklad rafinérie. Príslušný zákon schválil nemecký parlament ešte v máji. Ten umožní v prípade núdzovej situácie prevziať kontrolu nad energetickými firmami.
Slovensko: Aj slovenská vláda zvažuje zoštátnenie Slovenských elektrární. Potvrdil to aj štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek. „Je to jedna z možností. Pripravili sme však aj návrh zákona o núdzovom stave. V rámci neho by sme sa vedeli dostať aj k iným zdrojom elektriny, ako sú dnes zahrnuté v uznesení o všeobecnom hospodárskom záujme. Prerokujeme to na najbližšej vláde,“ dodal. Podporu tomuto zámeru vyslovil aj predseda Národnej rady SR Boris Kollár, ale aj minister financií I. Matovič a premiér E. Heger.
Zoštátnenie by bolo jednoznačne prospešné pre politikov, pretože tí v stúpajúcich cenách energií vidia zaujímavú finančnú príležitosť, ako vykryť vysoký deficit svojich európskych rozpočtov, značne zaťažených ešte z čias pandémie. Žiadne lacnejšie energie by však nevideli ani bežné domácnosti, ani firmy, ako sa im to snažia politici nahovoriť, varuje analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Radovan Ďurana. „Súkromní podnikatelia sú efektívnejší ako štátny vlastník v oblasti nákladov na výrobu elektriny,“ vysvetľuje.
