Chcem otvoriť kaviareň

Podnikateľ si chce otvoriť kaviareň. Chce tam zamestnať troch pracovníkov. Aké potvrdenia musí mať od hygienikov a ako dlho trvá ich vybavenie?

Najskôr musíte podať regionálnemu úradu verejného zdravotníctva návrh na uvedenie priestorov do prevádzky. K návrhu je potrebné priložiť výpis z obchodného registra, respektíve živnostenský list, zmluvu o nájme, alebo list vlastníctva a zaplatiť správny poplatok 50 eur. Regionálny úrad má na vybavenie vašej žiadosti 30 dní.

Ak by ste kaviareň otvorili bez súhlasu úradu, dopustili by ste sa správneho deliktu. Za ten by vám môže úrad dať pokutu od 150 do 20-tisíc eur.

Pracovná zdravotná služba

Od januára už má zamestnávateľ, ktorý má zamestnanca povinnosť zabezpečiť pre neho pracovnú zdravotnú službu (PZS). Táto povinnosť sa týka všetkých zamestnávateľov voči každému zamestnancovi a nielen tých, ktorí majú pracovníkov s rizikovou prácou. Mimo nie sú ani dohodári. Ak ide o jednoosobovú eseročku, a majiteľ je v nej aj zamestnaný, musí si aj on pre seba zabezpečiť a zaplatiť pracovnú zdravotnú službu. Zdravotný dohľad nemusia mať SZČO a právnické osoby, ktoré nemajú zamestnancov.

Pre mnohé firmy táto povinnosť znamená nemalé náklady. Zamestnávateľ má dve možnosti ako pracovnú zdravotnú službu zabezpečí: buď poverí vlastného zamestnanca, aby mu ju robil alebo si zoženie externú službu.

Ak sa rozhodne pre vlastných zamestnancov, musí to „bezodkladne“ písomne oznámiť regionálnemu úradu verejného zdravotníctva. Vlastného zamestnanca môže zamestnávateľ nominovať do zdravotnej služby len vtedy, ak ide o lekára s určenou špecializáciou, verejného zdravotníka, bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika. Tí môžu zabezpečovať PZS len pre zamestnancov prvej a druhej kategórie. Pre rizikových zamestnancov musí zriadiť firma tím pracovnej zdravotnej služby.

Ako sa s touto povinnosťou zamestnávatelia vysporadúvajú? Musia Úradu verejného zdravotníctva nahlasovať, že zabezpečili zdravotnú službu vlastným pracovníkom. Ku koncu minulého roku to urobilo 382 zamestnávateľov. Počas januára a februára zamestnávatelia zaslali ďalšie nahlásenia. Úrad ich ešte nestihol analyzovať. Kontroly dodržiavania zákona sa však už rozbehli.

„V rámci celej SR bolo vykonaných v priebehu januára prostredníctvom štátneho zdravotného dozoru  vyše 1000 kontrol zabezpečenia zdravotného dohľadu pre zamestnancov,“ pripomína hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva Lenka Skalická.

Hoci rozšírenie pracovnej zdravotnej služby na všetkých zamestnávateľov pokladajú podnikatelia za jeden z byrokratických nezmyslov minulého roka, za nezabezpečenie zdravotného dohľadu môžu dostať pokutu od 150 do 20-tisíc eur.

Povinnosti v BOZP

Začínajúca firma chce zamestnať prvého zamestnanca. Ide o administratívnu prácu, zamestnanec bude používať auto. Aj keď nejde o rizikovú prácu, zamestnávateľa sa týka veľa povinností v bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Za ich porušenie môže byť postihnutý.

„Inšpektorát práce je podľa zákona o inšpekcii práce a zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní oprávnený uložiť zamestnávateľovi pokutu za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov a za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych pokutu od tisíc eur do 200-tisíc eur,“ vysvetľuje riaditeľ odboru riadenia inšpekcie práce Národného inšpektorátu práce Bartolomej Dorov.
Za nesplnenie povinnosti uloženej opatrením je to pokuta od 300 eur do 100-tisíc eur.

Inšpektorát práce podľa B. Dorova pri ukladaní pokuty zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní jej výšky prihliada najmä na závažnosť porušenia povinností a ich následkov, na počet zamestnancov. „Zohľadňujeme riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý nedostatok, alebo o opakované zistenie toho istého nedostatku.“

Závažné porušenie povinností je napríklad nedodržanie podmienok pre prácu tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien, mladistvých zamestnancov a zamestnancov so zdravotným postihnutím. Patrí sem aj nezabezpečenie ochranného zariadenia alebo bezpečnostného zariadenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo nezabezpečenie ich fungovania, neposkytnutie osobných ochranných pracovných prostriedkov alebo ich neudržiavanie vo funkčnom stave.

Seriál pripravujeme s Veronikou Dubielovou, konateľkou spoločnosti Účtovná jednotka, ktorá sa zaoberá poradenstvom v oblastí daní a účtovníctva.

V ďalšej časti si prečítate o povinnostiach pri zamestnávaní zdravotne postihnutých, žien na materskej či rodičovskej dovolenke a pri chorobe pracovníka.