Zamestnať cudzinca na Slovensku? Je to problém

Cudzinci na pracovnom trhu

Chýbajúcich pracovníkov na našom trhu môže nahradiť pracovná sila z Ukrajiny, Srbska, Bosny a Hercegoviny či Macedónska.

„Dodržanie všetkých postupov, povinností a zákonných lehôt pri zamestnávaní cudzincov z krajín mimo EÚ na slovenskom trhu práce je však pre zamestnávateľa mimoriadne náročné. Platí to aj v prípade veľkých firiem, ktoré zvyčajne dokážu takéto náročné administratívne pravidlá ľahšie plniť,“ konštatuje sa v štúdii Nová krv pre slovenskú ekonomiku, ktorú pripravila Podnikateľská aliancia Slovenska v spolupráci s inštitútom INEKO.  

Naši zamestnávatelia hľadajú nových pracovníkov aj v zahraničí. Dopyt je najmä po pracovníkoch z Českej republiky, Maďarska a Poľska, v poslednom čase aj z Chorvátska, Rumunska, Bulharska, Srbska a Ukrajiny. V prípade vysoko sofistikovaných alebo špeciálnych činností ide aj o občanov Rakúska, Talianska, Dánska, Ruska, Indie, Číny, Vietnamu, Turecka a ďalších krajín.

Podľa štatistík Ústredia práce je najviac cudzincov pracujúcich v SR z Rumunska (6279), nasleduje Česko (3300), Poľsko (3062), Maďarsko (2957), Srbsko (2147) a Ukrajina (1575).

Na Slovensku je zaregistrovaných 84 787 cudzincov, z toho 58 percent (49 526) sú pracovníci z EÚ, EHP a Švajčiarska a 42 percent (35 261) sú občania tretích krajín.

„Ak sa má Slovensko a jeho ekonomika rozvíjať a pokračovať v doterajšom silnom raste priemyslu, služieb a obslužných činností, musí sa zaoberať zvyšovaním ponuky pracovných síl na trhu práce. Brzdiť a blokovať príchod záujemcov o prácu zo zahraničia sa v medzinárodnom kontexte zdá byť nelogickým postojom,“ tvrdia v štúdii Nová krv pre slovenskú ekonomiku jej autori Jaroslav Juriga a Peter Kremský.

Rozumnejšie by podľa nich bolo stanoviť si priority pri podpore zamestnávania cudzincov a zjednodušení ich dočasného alebo trvalého príchodu do krajiny tak, aby prispeli k ekonomickému rastu a prosperite krajiny a na druhej strane vhodne doplnili domácu ponuku voľných pracovných síl na trhu práce. Pomohlo by to odstrániť aj riziká rozpadu penzijného systému, fiškálnej nerovnováhy a nedostatočného sociálneho zabezpečenia v budúcich desaťročiach.

Čo hovorí legislatíva

Cudzinec musí splniť dve podmienky, aby ho náš zamestnávateľ mohol zamestnať. Musí mať povolený prechodný pobyt a povolenie na zamestnanie.

Povolenie na prechodný pobyt udeľuje polícia – zvyčajne najviac na jeden rok. Účelom prechodného pobytu môže byť podnikanie, zamestnanie (pracovný pomer, dohoda o vykonaní práce alebo dohoda o brigádnickej práci študentov), prípadne štúdium a iné účely. Povolenie na prechodný pobyt je viazané iba na jeden účel. V prípade vykonávania inej činnosti, napríklad práce popri štúdiu, musí cudzinec podať novú žiadosť o udelenie povolenia. 

Povolenie na zamestnanie udeľuje úrad práce. Riadi sa pritom zákonom o službách zamestnanosti (č. 5/2004 Z.z.). O povolenie na zamestnanie je potrebné požiadať ešte pred príchodom na Slovensko – vo vlastnom mene alebo prostredníctvom budúceho zamestnávateľa.

Povolenie na zamestnanie môže úrad práce udeliť cudzincovi vtedy, ak voľné pracovné miesto nie je možné obsadiť iným uchádzačom, ktorý je vedený v evidencii nezamestnaných. Môže teda nastať situácia, že kvalifikovaný zamestnanec zo zahraničia, ktorého má firma záujem zamestnať, nedostane povolenie.

Zamestnávanie cudzincov je jednoduchšie v prípade vedcov, výskumných a vývojových pracovníkov, ale aj zahraničných konateľov obchodných spoločností či v prípade krátkodobých stáží mladých ľudí do veku 26 rokov. V takýchto situáciách sa neprihliada na domáci trh práce, ale na medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Povolenie na zamestnanie sa udeľuje najviac na jeden rok. V prípade sezónneho zamestnávania je to najviac na šesť mesiacov v roku tak, aby medzi jednotlivými zamestnaniami na Slovensku uplynulo najmenej šesť mesiacov. V prípade, keď si firma chce udržať pracovníka zo zahraničia dlhšie, je možné povolenie opakovane predĺžiť o jeden rok. 

Cudzinec tiež môže dostať mimoriadne povolenie na pobyt a prácu - modrú kartu. Ide o typ prechodného pobytu, ktorý sa vydáva na vysokokvalifikované zamestnanie, cudzincovi z tretej krajiny s vysokoškolským vzdelaním. Jej výhoda v porovnaní so získaným povolením na pobyt spočíva vo voľnosti pohybu po celom svete a bezproblémovom návrate na Slovensko počas obdobia až troch rokov – doby platnosti modrej karty.

Zamestnávateľ, ktorý má záujem o zahraničného odborníka, ktorého môže získať prostredníctvom modrej karty, musí nahlásiť príslušné voľné pracovné miesto a preukázať pracovnou zmluvou, že mu poskytne minimálne jednoročný kontrakt s mesačnou mzdou prevyšujúcou 1,5-násobok mzdy v odvetví. Súčasne je nevyhnutnou podmienkou uznanie dokladu o vzdelaní zahraničného odborníka – buď formou rozhodnutia Strediska na uznávanie dokladov pri „regulovaných“ povolaniach, alebo žiadosťou podanou na vysokú školu, ktorá je na Slovensku akreditovaná v danom odbore.

Ako bude vyzerať novela

Ministerstvo práce deklaruje, že administratívnu záťaž pri zamestnávaní zníži chystaná novela zákona o službách zamestnanosti. Ďalšie legislatívne zmeny navrhlo ministerstvo vnútra v novele zákona o pobyte cudzincov. Novela sa dostala 21. septembra na rokovanie vlády.

Sezónni zamestnanci budú môcť vykonávať platenú prácu na Slovensku v dvoch režimoch: s časovým rozlíšením do a nad 90 dní pobytu na Slovensku.

V prvom prípade bude potrebné schengenské vízum a povolenie na zamestnanie, prípadne len povolenie, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nepodlieha vízovej povinnosti. V prípade, ak si bude chcieť štátny príslušník tretej krajiny pobyt predĺžiť, môže požiadať o udelenie prechodného pobytu na účel sezónneho zamestnania, ktorý nesmie prekročiť 180 dní, pričom predchádzajúce dni sa mu budú započítavať. 

Druhý variant sa preberá v súlade s európskou smernicou o vnútropodnikovom presune, ktorá pojednáva o období pobytu dlhšom ako 90 dní. Táto zmena je určená najmä na uľahčenie mobility a zníženie administratívneho zaťaženia pre vymedzené kategórie zamestnancov (vedúci zamestnanec, odborník a stážista), ktorí sú v rámci podniku fungujúceho na území Európskej únie presunutí na územie Slovenskej republiky. 

S ohľadom na špecifikum slovenského IT priemyslu – významný podiel centier zdieľaných služieb a rastúce požiadavky tohto sektora po kvalifikovanej pracovnej sile – sa návrh novely zákona o pobyte cudzincov zameriava osobitne aj na príslušníkov tretích krajín, ktorí sa uchádzajú o prácu v týchto spoločnostiach. 

V prípade ich žiadosti o udelenie prechodného pobytu sa bude rozhodovať v skrátenej lehote do 30 dní. Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý bude na Slovensku pracovať pre centrum strategických služieb, sa bude môcť zdržiavať na území Slovenskej republiky 90 dní bez povolenia na zamestnanie.

Podobne sa navrhuje úprava v prípade modrej karty, ktorá umožňuje využiť zjednodušené procedúry pre zamestnávanie vysokokvalifikovaných cudzincov. Novela by mala predĺžiť jej platnosť z troch na štyri roky.

Ďalšie úpravy v snahe o uľahčenie zamestnávania cudzincov z tretích krajín naznačujú, že aj v prípade straty ich zamestnania v SR sa im poskytne prechodné obdobie 60 dní na to, aby si našli nové zamestnanie.

Pri zamestnávaní občanov Európskej únie, štátov Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarska bude mať zamestnávateľ povinnosť uzatvoriť pracovnoprávny vzťah v súlade so Zákonníkom práce. Nástup a ukončenie zamestnania oznámi do sedmich pracovných dní na úrade práce, pred nástupom do zamestnania má povinnosť prihlásiť zamestnancov v Sociálnej poisťovni a do ôsmich pracovných dní musí prihlásiť zamestnancov aj v príslušnej zdravotnej poisťovni. Odhlásenie vo všetkých spomínaných inštitúciách patrí taktiež medzi obligatórne povinnosti.

Pri zamestnávaní cudzincov z tretích krajín platia rovnaké povinnosti ako je uvedené vyššie, je však nutné pridať k nim vybavenie povolenia na pobyt (lehota 30 až 90 dní) a hlásenia, ak sa jeho pracovný pomer skončí skôr ako je dĺžka jeho povolenia na pobyt.