Nebude odškodnenie, tvrdí vláda. Žaloby na štát trhajú vrece, nádej bliká na Európskom súde

Vydupal si, že odškodné pre podnikateľov bude riešiť sám, potom vec mlčky zmietol zo stola. Po roku prísľubov nedostane nikto nič. Pre postihnuté sektory nebudú ani peniaze, ani žiadne dohody s nimi. Bývalý premiér a súčasný minister financií Igor Matovič „vybabral“ s podnikateľmi, ktorí sa nádejali získať aké-také odškodné cez avizovaný odškodňovací zákon.

Nádej niektorým v tomto smere stále dáva Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP), ktorý by mohol v prípade fitnesscentier rozhodnúť zrejme už počas tohto leta.

Veľa bude záležať od toho, ako budú vedieť podnikatelia preukázať výšku škôd spôsobených pandémiou a zvýšia šancu získať odškodné od európskych orgánov. Ďalší podnikatelia stále dúfajú, že štát predsa len zavedie odškodňovací zákon, ktorý už vláda ani v náznakoch nespomína, hoci o ňom padli desiatky planých prísľubov.

Podnikatelia verzus štát

Nedomohli sa pomoci od vlády doma, tak sa obrátili vyššie. Európsky súd pre ľudské práva ešte vlani v decembri prijal sťažnosť Únie fitnesscentier Slovenska, konkrétne 27 prevádzok. Pre protipandemické opatrenia nariadené Úradom verejného zdravotníctva (ÚVZ SR) totiž museli byť od polovice marca do júna minulého roka zatvorené.

Utrpeli majetkovú ujmu, stratili príjem a klientelu, ktorú hľadajú dodnes. Požadovali nahradiť ušlý zisk a tiež odškodnenie prevádzok v podobe náhrady prevádzkových nákladov, vynaložených za obdobie prvej vlny pandémie. V prípade úspechu ich Slovensko bude musieť odškodniť z verejných zdrojov. Pozrime sa na to, ako celý prípad pokračuje.

Aká je situácia s odstupom pár mesiacov, približuje pre TREND šéf únie Pavel Kiseľ. Viackrát vraj dostali rôzne prísľuby od premiéra E. Hegera i od ďalších ministrov, tie však ostali „v lufte“. P. Kiseľ má pocit, že ich štát doteraz len „naťahoval“.

„Kabinet expremiéra I. Matoviča nás kompletne ignoroval, s výnimkou Sulíkovho rezortu. Ale boli to len plané diskusie a mlátenie prázdnej slamy,“ objasňuje. Súčasný premiér zase podľa neho zvolil tzv. slovenskú dlžnícku metódu – najprv prisľúbim, potom sa ospravedlním, natiahnem termín, zabudnem, nestíham a neodpovedám.

Od decembra až do 5. marca tohto roka plynula lehota na uzatvorenie mimosúdneho zmieru, o ktorý však vláda nemala záujem.

Ako uvádza pre TREND Peter Bubla, hovorca rezortu spravodlivosti, otázky týkajúce sa rokovaní o mimosúdnom zmieri majú dôverný charakter. „Nie je možné sa v tejto veci bližšie vyjadriť. Žiadna iná sťažnosť, týkajúca sa opatrení proti šíreniu koronavírusu, nebola vláde zo strany ESĽP oznámená,“ dodáva P. Bubla.

Žiadny zmier, proces pokračuje

Úniu fitnesscentier pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) zastupuje Branislav Fridrich z bratislavskej advokátskej kancelárie Fridrich Lawyers. Podľa jeho názoru je takýto prístup vlády štandardný. Tá totiž pristupuje k zmierom iba v prípadoch, kde už existuje judikatúra ESĽP alebo v prípadoch prieťahov v konaní.

„Do 16. júla sa k jej stanovisku máme možnosť vyjadriť. Súčasne musíme predložiť ESĽP súhrn nárokov na náhradu majetkovej škody, ktorá vznikla majiteľom fitness centier, ale i nemajetkovej ujmy ako určitej kompenzácie,“ dodáva advokát pre TREND. Následne sa opäť k tomu vyjadrí vláda. Spresnil, že zo strany štátu naozaj s nimi nikto nekomunikoval, iba zástupca vlády zaslal vyjadrenie, že nemajú záujem o zmier.   

Vláda podľa P. Kiseľa zabudla aj na to, že fitnesscentrá cez leto nezarábajú, prevádzky zvyčajne zívajú prázdnotou, tržby rapídne padajú. „Pre nás je to absolútny masaker, pretože podľa vlády vraj môžeme podnikať bez obmedzení. Povedzte to v lete napríklad prevádzkovateľovi lyžiarskeho vleku, čo vám na to povie,“ kriticky dodáva šéf Únie. 

Na jeseň vraj hrozí, že ďalší lockdown opäť mnohé prevádzky vypne a dostanú sa opäť do problémov, hoci im v tom čase začne riadna sezóna.

Pre nás je to absolútny masaker, pretože podľa vlády vraj môžeme podnikať bez obmedzení.

Tento rok v kancelárii Fridrich Lawyers majú ďalšie sťažnosti, ktoré podnikatelia podávajú pre druhú vlnu pandémie. Na porušenie slobody pohybu sa okrem fitnesscentier sťažujú  gastroprevádzky, predajne oblečenia, ale aj ďalšie fyzické osoby. Dokonca jednu sťažnosť podali aj proti Česku, kde platili podobné obmedzenia maloobchodných prevádzok ako u nás.

„Základný problém je, že firmy boli nútené uzatvoriť priestory počas štyroch mesiacov. Prevádzky išli do vysokých strát, ktoré pravdepodobne nebudú vedieť vykryť ani v nasledujúcom období,“ dodáva advokát B. Fridrich. Zjednodušene povedané – štát spôsobil, že prevádzky stratili vplyvom protipandemických opatrení štátu klientelu, ktorú ESĽP považuje za majetok a ten by mali pri podnikaní riadne užívať.

Podľa informácií TRENDU, sa viacerí občania i podnikatelia cez svojich advokátov v posledných mesiacoch obrátili aj do Haagu na Medzinárodný trestný súd s ďalšími podaniami. Týkajú sa najmä diskriminácie skupín ľudí v rôznych situáciách, napríklad pri zamedzení vstupu do obchodov bez testu, ukončenia pracovných pomerov netestovaných a podobne. Závery zatiaľ nie sú známe.  

Pomoc končí, štát cúva

Slovenskí podnikatelia však majú aj ďalší problém, štátna pomoc totiž končí. Vláda zrejme nevie, ako sa z pomoci pre nich vyvliecť, tak stavila na ďalšie chaotické pravidlá. Treba poctivo sledovať pandemické semafory a správne sa do nich zaradiť.

„Jasné, že firmy by chceli, aby sme tu nechali schémy pomoci na veky vekov, ale kto by to platil. Z dát vidíme, že sa im na Slovensku darí,“ ohradil sa v médiách minister financií Igor Matovič. Ako ďalej uvádza, aj v minulom krízovom roku mali podnikatelia minimálny pokles ziskov, a teda, „hold“, pomoc musí v určitom momente skončiť.

Zmena schémy štátnej pomoci od júla opäť poškodzuje tých, ktorí napĺňajú štátny rozpočet, upozorňuje v súvislosti s avizovanou zmenou pravidiel výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. 

„Je to veľmi zlé rozhodnutie, lebo spôsobí chaos. Akú má logiku rušiť podporu pre firmy na základe poklesu tržieb, ak teraz táto podpora je, pol roka tu nebude a budúci rok s príchodom zákona o kurzarbeite tu znova bude?!,“ pýta sa. Nehovoriac o tom, aké bude zmätočné sa riadiť pri priznávaní štátnej pomoci firmám podľa covid automatu, ktorý sa každý týždeň mení.

S ukončením kompenzácií od júla nesúhlasí ani predseda Iniciatívy slovenských maloobchodníkov Daniel Krakovský (ISKM). „Nemôžeme sa pozerať na to, že podnikatelia sú ponechaní napospas osudu. Naopak v Rakúsku alebo Nemecku vláda predlžuje kompenzácie o 3 až 6 mesiacov, teda do konca roka,“ objasňuje pre TREND.

Podľa neho slovenskí podnikatelia dostali len almužnu na úhradu miezd zamestnancov a nájomné, ktoré odviedli rovno prenajímateľovi. Na vlastné náklady nedostali ani euro napriek tomu, že nemohli reálne zarábať.

„Preto si stále myslíme, že majú byť zavedené kompenzačné mechanizmy. Je smutné, že náhrady škody sa musíme domáhať súdnou cestou,“ dodáva D. Krakovský s tým, že vie o desiatkach sťažností podaných na ESĽP a žiadosti o náhradu škôd dosahujú milióny eur. To, do akej miery budú úspešné, ukážu už najbližšie mesiace.

Aj keď slovenská legislatíva umožňovala určité čerpanie schém finančnej pomoci, podanie sťažnosti na Európsky súd sú podľa advokáta jediným zmysluplným právnym prostriedkom na náhradu škody, ktorá zatvoreným prevádzkam vznikla a zrejme ešte aj vznikne. „Vnútrošttátne prostriedky nápravy boli pri prvej vlne covidu-19 podľa nás neúčinné a pri druhej vlne ani neexistujú,“ uzatvára B. Fridrich.