Pred jedenástimi rokmi som v TRENDE publikoval článok „Volá vám finančný poradca? Pravdepodobne klame“. Cieľom nebolo znevážiť prácu ľudí, ktorí poskytujú finančné služby, ale poukázať na absurdný stav zákona. Ten totiž striktne rozdelil odborníkov z praxe na agentov a poradcov. A v konečnom dôsledku práve poradcov z trhu vyhnal. Hoci verejnosť i médiá stále používajú názov poradca, legislatíva hovorí niečo iné.
Zjednodušene povedané sú finanční agenti platení výlučne províznym spôsobom. Na druhej strane finanční poradcovia nesmú brať provízie a platení sú len z honorárov od klienta. Tak je to v teoretickej rovine. V praxi však Slováci nie sú ochotní platiť za finančné služby. Výsledkom je, že „finančných poradcov“ je na trhu minimum a spravidla sa sústredia poskytovanie služieb firmám.
O potrebe novely zákona o finančnom sprostredkovaní budú hovoriť účastníci jedného z panelov konferencie Investičné TRENDY 2024.
Vo vzťahu k bežným spotrebiteľom finanční poradcovia vôbec neexistujú. Aby to bolo ešte komplikovanejšie, aj finanční agenti v konečnom dôsledku robia istú formu poradenstva, keďže vyberajú najvhodnejšie produkty rôznych bánk a poisťovní.
Čo je ešte dôležitejšie, finanční agenti často odporúčajú klientovi služby, ktoré pôvodne nechcel, lebo ich nepozná. Príkladom môže byť poistenie nehnuteľnosti, ktoré vyžadujú banky pri poskytnutí hypotéky. Klient sa však často až od „poradcu“ dozvie, aké dôležité je poistenie domácnosti a zodpovednosti za škodu, hoci to banka nevyžaduje. Pomôcť dokáže aj pri zabezpečení súkromného dôchodku, keďže štátny sociálny systém je závislý od demografického vývoja a politici budú mať čoraz ťažšie nájsť zdroje na súčasnú úroveň dôchodkov.
Špecifická úloha padá na finančných agentov pri ochrane klienta pred rôznymi podvodmi. Skúsený sprostredkovateľ dokáže vysvetliť klientovi, prečo by sa nemal rozhodnúť pre pochybnú investíciu. Ak je však výsledkom finančnej rady odhovorenie od kúpy nezmyselného produktu, klientovi to síce môže ušetriť veľa peňazí, ale sprostredkovateľ za takúto radu nezíska ani euro. Aj to je jeden z negatívnych dôsledkov zákona. Sprostredkovateľ za svoje rady dostane zaplatené až v cene nových produktov, čo ho môže nabádať predávať viac, ako klient potrebuje.
Finanční agenti, ktorí za svoje rady nesú istú právnu zodpovednosť a podliehajú pomerne náročnej regulácii, sú oproti rôznym „finfluencerom“. Tí často sprostredkúvajú neregulované produkty a v zásade o nich nemusia takmer nič vedieť. Len ich odporúčať.
Nie každý finančný agent je rovnako kvalitný. Paradoxne však každý, kto prejde systémom licencovania, dostane od regulátora rovnakú pečiatku. Zákon síce vyžaduje opakujúce sa finančné vzdelávanie, ale túto požiadavku spravidla stačí splniť formálne. Aj to roztvára na trhu nožnice. Kto má záujem, vzdeláva sa napriek zákonu, kto záujem nemá, len formálne splní podmienky.
Viacerí účastníci trhu sa zhodujú, že súčasný zákon je potrebné novelizovať. Ako to však urobiť tak, aby klienti zostali chránení a zároveň zákon neuberal čas na skutočnú prípravu? A dá sa zbúrať legislatívny múr, ktorý oddeľuje poradenstvo od sprostredkovania? Aj o tom budú hovoriť účastníci jedného z panelov.
Nie je agent ako agent
Samotný zákon ide v definícii ešte hlbšie. Finančných agentov delí na samostatných, viazaných a podriadených. Zjednodušene povedané samostatný finančný agent je firma, ktorá má zmluvy s rôznymi bankami či poisťovňami a zastrešuje prácu ľudí v teréne. Priamo v teréne pôsobia podriadení finanční agenti, pre ktorých právny a odborný servis poskytujú práve samostatní agenti.
Viazaní finanční agenti predávajú služby iba jednej banky alebo poisťovne. Podobné postavenie majú viazaní investiční agenti.
Aby to bolo ešte komplikovanejšie, napríklad banka môže byť viazaným agentom spriaznenej poisťovne a predávať iba jej produkty. Ak chce predávať produkty viacerých poisťovní, musí mať licenciu samostatného finančného agenta.
O potrebe novely zákona o finančnom sprostredkovaní budú hovoriť účastníci jedného z panelov konferencie Investičné TRENDY 2024.
