Môže za to zákon o odpadoch (č. 79/2015 Z. z.), ktorý platí od júla. Vyznať sa v nových povinnostiach, to je problém nielen pre podnikateľov a firmy, ale aj pre právnikov. Podnikatelia nevedia, či sa rozširovaním propagačných materiálov nestávajú výrobcami neobalových výrobkov, ktorí sa musia registrovať v registri na webe ministerstva životného prostredia.

Tento zákon je podľa Jána Solíka, predsedu Združenia mladých podnikateľov Slovenska, byrokratickou katastrofou. Prináša mnoho absurdných nových povinností pre podnikateľov a firmy. Zaťažuje ich aj finančne a určite nepomôže zlepšiť nakladanie s odpadmi.

„Zo dňa na deň sa tu tisíce firiem stali výrobcami odpadov a ani o tom nevedia. V zákone sú nové pojmy ako výrobca neobalových odpadov, výrobca obalových odpadov a podnikatelia nevedia, do ktorej skupiny patria. Napríklad firmy sa kvôli vytlačeným letákom musia registrovať na ministerstve, uzatvárať zmluvy s odpadovými spoločnosťami. Ak firma dovezie tovar zo zahraničia, opäť sa musí registrovať na ministerstve, keďže produkuje obalové odpady. Ak mení žiarovky za úsporné, produkuje nebezpečné odpady a musí to hlásiť. Majiteľ reštaurácie musí triediť odpady, zapisovať ich, hlásiť a platiť odpadovej spoločnosti,“ vymenúva povinnosti J. Solík.

Ďalším problémom zákona je, že za nesplnenie povinností hrozí štát vysokými pokutami. Napríklad za to, že sa podnikateľ nezaregistruje v Registri výrobcov neobalových výrobkov, môže dostať pokutu od 1 200 do 120-tisíc eur. Takú istú pokutu dostane podnikateľ aj vtedy, keď neuzatvorí zmluvu alebo nebude mať platnú zmluvu s firmou zaoberajúcou sa nakladaním s takýmito odpadmi.

Ministerstvo pod tlakom ostrej kritiky iniciovalo cez poslanca Petra Antala zo strany Most-Híd pozmeňujúci návrh. Zo zákona vypadol jeden paragraf (58), ktorý sa týka povinností „držiteľa odpadov z obalov, ktoré nepatria do komunálneho odpadu“.

Rezort tvrdí, že na ďalších zmenách zákona pracuje. „Ministerstvo v tomto období usporadúva pracovné stretnutia s dotknutými subjektmi s cieľom zistiť najväčšie problémy, ktoré im zákon v praxi spôsobuje. Ministerstvo má záujme zákon novelizovať, nateraz je však predčasné hovoriť o konkrétnych zmenách, keďže tie vyplynú aj zo spomínaných rokovaní,“ pripomína hovorkyňa Petra Stano Maťašovská.

Prvý príklad

Aj bežný podnikateľ sa môže ľahko stať „výrobcom neobalového výrobku“. Podľa zákona stačí, aby jeho propagačný materiál nebol určený na balenie, bol vyrobený z plastu, papiera, skla alebo lepenky a odpad z neho neskôr skončil v komunálnom odpade. Výrobca neobalového výrobku sa musí najskôr zaregistrovať v registri na ministerstve životného prostredia. Povinnosťou podnikateľa je zabezpečiť zber, prepravu, zhodnotenie, recykláciu a zneškodnenie odpadov z týchto propagačných materiálov („neobalových výrobkov“).

Túto povinnosť si však podnikateľ podľa zákona o odpadoch môže splniť tak, že uzatvorí zmluvu s jednou z firiem, ktoré majú od ministerstva povolenie na spracovanie týchto odpadov. Tejto firme treba za služby platiť.

Podnikateľ si vytlačí  na svojej tlačiarni 200 kusov letákov, tie priloží k svojmu produktu. Pokladá sa tento podnikateľ za výrobcu neobalových výrobkov podľa paragrafu 74? To znamená, musí sa registrovať v registri a uzatvárať zmluvu s odpadovou spoločnosťou?

Podnikateľ, ktorý kancelársky papier použil na tlač letákov, sa za výrobcu neobalového výrobku nepovažuje. Tvrdí ministerstvo životného prostredia.

„Pri podnikateľovi, ktorý si sám vytlačí na tlačiarni na kancelársky papier propagačný materiál alebo reklamný leták, je dôležité to, že tento kancelársky papier bol už niekým iným uvedený na trh, teda niekto iný je výrobcom tohto kancelárskeho papiera ako neobalového výrobku,“ vysvetľuje P. S. Maťašovská.

Druhý príklad

Ak by si podnikateľ dal letáky vytlačiť v tlačiarni, kto by sa pokladal za výrobcu neobalových výrobkov – tlačiareň alebo podnikateľ?

Podnikateľ si objedná tlač letákov v tlačiarenskej firme. Teraz si myslí, že nie je výrobcom neobalových výrobkov, registrovať sa podľa jeho názoru musí tlačiarenská firma. Omyl.

Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že podľa zákona sa v tomto prípade  „za výrobcu považuje podnikateľ, ktorý si dá vytlačiť letáky v tlačiarni“.

Takýto výklad zverejnil rezort aj vo svojom metodickom usmernení k zákonu. Tlačiarenská spoločnosť, ktorá na objednávku vyrobí podnikateľovi letáky, nie je výrobcom neobalového výrobku, keďže nevie o účelovom určení letákov. Zodpovednosť sa prenáša na podnikateľa, pre ktorého letáky vytlačila.

Tretí príklad

Podnikateľ vyrába, balí a rozváža zákazníkom pizzu. Aké povinnosti má podľa zákona? 

„Podnikateľ, ktorý balí a rozváža pizzu, je považovaný za výrobcu obalov a mal by si plniť povinnosti vyplývajúce zo zákona o odpadoch,“ odpovedá S. Maťašovská.

Podľa zákona, ak výrobca neobalových výrobkov nevie preukázať, že neobalové výrobky ním uvedené na trh nebudú po ich spotrebe tvoriť súčasť komunálnych odpadov, považujú sa tieto odpady za súčasť komunálnych odpadov. Ako to však má tento podnikateľ preukázať?

Ministerstvo priznáva, že zákon o odpadoch bližšie nerozoberá spôsob preukazovania, či odpady z neobalových výrobkov nebudú súčasťou komunálnych odpadov.

Štvrtý príklad

Podnikateľ si zakúpi do firmy kancelársky papier. Ten je balený v škatuliach. Ocitá sa takto v pozícii držiteľa odpadov z obalov, ktoré nepatria do komunálneho odpadu. Mal by na ministerstvo posielať mesačné hlásenia  „o materiálovom toku odpadov z obalov“. Ak si napríklad firma kúpila komponenty na svoju výrobu od inej slovenskej firmy, napríklad v kartónovej škatuli, tak odpad z kartónovej škatule musela nahlasovať. Hlásiť mala aj to, kde a ako bude tento obal zhodnotený. Našťastie, tejto jednej povinnosti podnikateľov zbavili poslanci, keď v novele vyhodili zo zákona paragraf 58.

Ak firma alebo podnikateľ budú produkovať odpad z obalov, ktoré nie sú súčasťou komunálneho odpadu, nebudú sa od januára musieť registrovať na ministerstve a podávať mesačné hlásenia. A netýkajú sa ich ani vysoké pokuty. Hlásenia teda nemusia podávať podnikatelia, ak si napríklad do kancelárie kúpia kancelársky papier.

Ak však spoločnosť balí výrobky do obalov alebo dováža zabalený tovar zo zahraničia, naďalej sa musí registrovať na ministerstve v Registri výrobcov obalov.

Nášho čitateľa zaujímalo, ako je v zákone „ošetrená“ tlač reklamných letákov obchodných reťazcov, firiem, prevádzok a ich likvidácia. Každý mesiac sú to totiž milióny reklamných letákov. Celkovú ročnú distribúciu pritom zverejňujú na svojich stránkach veľké distribučné spoločnosti. Tvrdí, že tieto spoločnosti staršie letáky nezbierajú a neodvážajú do zberu, a tak práve veľmi veľa letákov končí v kontajneroch na komunálny odpad a nie v nádobách na separovaný zber. Kto je v tomto prípade výrobca neobalových výrobkov?

Reklamné letáky obchodných reťazcov sú podľa ministerstva neobalovým výrobkom a jednotlivé obchodné reťazce sú v polohe výrobcov neobalových výrobkov.

„Reklamné letáky majú po spotrebe končiť v triedenom zbere komunálnych odpadov, teda v nádobe na papier. Ten kto takto nepostupuje, porušuje ustanovenia zákona o odpadoch.“