Nápad A. van Ketwicha je reakciou na krízu z rokov 1772 až 1773, keď banky, aj ich klienti, doplatili na vysoké pozície voči Britskej východo-indickej spoločnosti. Riešením má byť dostatočná diverzifikácia - tak, aby na nej mohli profitovať aj malí investori. Nový projekt nazvaný „Eendragt Maakt Magt“, v preklade v jednote je sila, sľubuje počas 25-ročného cyklu 4-percentný výnos a bonus v podobe lotérie.

Investorom ponúkané štvorpercentné zhodnotenie celkom nekopíruje možnosti zakúpených inštrumentov. Ruské a švédske obligácie zarábajú ročne 5 percent, mnohé z plantážnych úverov až 6 percent a dánske mýto rovné 4 percentá. Rozdiel získajú len vybraní investori. O tom, ktorí to budú, rozhoduje losovanie.

Na základe žrebu vykúpi správca jeden podiel s 20-percentnou prémiou. Z takéhoto stavu profitujú aj držitelia ostatných podielov, v budúcich rokoch si rozdelia už aj dividendu pripadajúcu na vykúpenú akciu.

Hoci je „Eendragt Maakt Magt“ príkladom bezpečne diverzifikovaného portfólia, zakomponovanie lotérie dnes pôsobí veľmi netradične. K. Geert Rouwenhorst z Yale School of Management vo svojej štúdii pripomína, že práve lotérie boli častým doplnkom investičných nástrojov.

Na burze najmä dlhopisy

V roku 1774 je rakúsko-uhorský kapitálový trh ešte len v plienkach. Viedenská burza má tri roky a slúži na obchodovanie dlhopisov, zmeniek a cudzích mien. V rovnakom období má už burza v Amsterdame lepšie postavenie, je rozvinutá a transparentná, obchoduje sa na nej viac ako 100 rôznych titulov, vymenúva Geert Rouwenhorst.

Väčšinou však ide o dlhopisy, okrem domácej vlády tu získavajú zdroje na financovanie svojho dlhu aj Rakúsko, Francúzsko, Anglicko, Rusko, Švédsko a Španielsko. Akcie sú skôr výnimočné, medzi najlikvidnejšie patria účastiny koloniálnych spoločností pôsobiacich v takzvanej Východnej Indii (Indický subkontinent) či Západnej Indii (niekdajší názov dnešného Karibiku).

Bez zbytočných „KIDov“

Správcovské spoločnosti sú dnes, rovnako ako všetci finančníci, zviazaní prísnou euroreguláciou. Sumár povinných informácií má dvojzmyselný názov „KIDy“ podľa anglického názvu „Key Investment Document“.

Transparentný prospekt ponúkol svojim klientom aj A. van Ketwich. Prvý prospekt investičného fondu na svete zostavil holandský notár Paulus van Huntum.

„Eendragt Maakt Magt“ má od súčasných fondov pomerne ďaleko, svojim nastavením však pripomína uzatvorený podielový fond. Po emisii z neho môžu investori vystúpiť, či noví hráči pristúpiť len zobchodovaním podielov na otvorenom trhu. Predajný prospekt, ktorý sa dodnes zachoval v amsterdamskom archíve, má 17 článkov.

V prvej časti spoznáva potenciálny investor administrátora A. van Ketwicha a dvojicu Dirk Bas Backer a Frans Jacob Heshuysen – sú to komisári dohliadajúci na obchodovanie, ich právomoci sú však pomerne oklieštené, manažovanie portfólia je predovšetkým na van Ketwichových pleciach.

Provízia pol percenta

Podľa štatútu môže investovať do medzinárodných dlhopisov alebo plantážnych pôžičiek vymenovaných emitentov. Medzi nimi nájdeme dánske a viedenské banky, štáty Rusko a Švédsko, prevádzkovateľa dánskeho mýta, saské poštové služby, brabantské rašeliniská, španielske plavebné kanály a niektoré britské a holandské koloniálne spoločnosti.

Účtovníctvo fondu je na požiadanie prístupné všetkým investorom. Správca van Ketwich dostáva províziu 0,5 percenta a ročnú mzdu 100 guldenov za každú z 20 spravovaných tried aktív, spolu 2000 guldenov. Zakúpené cenné papiere sú bezpečne uložené v železnom trezore vo van Ketwichovej kancelárii s troma zámkami, pričom kľúče majú obaja komisári a notár van Huntum.

Aj druhý fond A. van Ketwicha vstúpil do dejín. Založil ho v roku 1779 pod názvom „Concordia Res Parvae Crescunt“ a fungoval neuveriteľných 114 rokov. Investoval do vtedajších takzvaných blue chips – teda bezpečných akcií.

Nenakupujte populárne akcie!

Práve deň narodenia A. van Ketwicha, teda 19. apríl, si začali správcovské spoločnosti na celom svete pripomínať ako Svetový deň investičných fondov s cieľom spropagovať takúto formu zhodnocovania úspor.

„Jedným z argumentov v prospech podielových fondov môžu byť napríklad reálne výsledky zhodnocovania investícií slovenských investorov za posledných 15 rokov. Pri správnom nastavení investičného portfólia a pri pravidelnom niekoľkoročnom sporení sa totiž investovanie do podielových fondov stáva plnohodnotnou a výhodnejšou alternatívou akéhokoľvek sporenia, napríklad aj sporenia na dôchodok,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ Slovenskej asociácie správcovských spoločností Ivan Znášik.

Pre porovnanie, kým banky spravovali vlani zhruba 69 miliárd eur, členovia SASS vo svojich podielových fondoch zhruba desatinu tejto sumy. Aktuálne majú Slováci až tretinu investovaných peňazí v takzvaných zmiešaných fondoch. V najrizikovejších, ale aj potenciálne najziskovejších akciách, majú zhruba desatinu a v dlhopisových fondoch 22 percent svojich investícií. V realitných fondoch je to 14 percent spravovaného majetku.

Samotná asociácia však upozorňuje, že nie je dobré vrhať sa do investovania bez rozmýšľania. Pripomína pritom slová úspešného investora a jedného z najbohatších mužov sveta Warrena Buffetta: „Nikdy nekupujte to, čo je práve populárne! Väčšina ľudí sa totiž o akcie začína zaujímať až vtedy, keď už to robí každý. Na akciový trh však musíte vstúpiť vo chvíli, keď o akcie nemá nikto záujem a využiť nízke ceny, ktoré trh ponúka práve v obdobiach všeobecného pesimizmu. Nechoďte s davom a spoliehajte sa na vlastné fakty a zdôvodnenia, aj to patrí k výbave dobrého investora.“