Mnoho akčných filmov sa točí okolo jednoduchého motívu – ako čo najoriginálnejšie vylúpiť banku. Nesmie chýbať šarmantný zlodej, prestrelka a ani naháňačka s políciou. Tieto filmy mohli vytvoriť dojem, že vykrádanie bánk je lukratívna činnosť, no v skutočnosti ide o vysoko rizikové konanie s minimálnym potenciálnym profitom. Aj preto sa moderná mafia sústredí viac na vykrádanie bankomatov.
Odhliadnuc od praktík 19. storočia, v modernom svete sa banky vykrádajú úplne inak. Zlodej pritom nezarobí tisíce ani desaťtisíce, ale rovno miliardy. To je aj prípad Bangladéša, kde skupina napojená na podnikateľa spriazneného s vládou dokázala z bánk vytunelovať 10 miliárd dolárov.
Bangladéš je ľudnatá krajina s populáciou 170 miliónov, známa predovšetkým ako druhý najväčší výrobca odevov na svete. V lete v krajine prebehli masové protesty, ktoré vyhnali dlhoročnú premiérku Hasínu Vadžídovú do exilu. Tým sa začali odkrývať prípady masívnej korupcie a štátom podporovaného plienenia bankového sektora.
„Ide o najväčšie okrádanie bánk v akomkoľvek medzinárodnom kontexte," povedal nový guvernér centrálnej banky Ahsan Mansur pre Financial Times. „Nikde sa to nestalo v takom rozsahu, pričom to sponzoroval štát, a nemohlo by sa to stať bez toho, aby ľudia z tajných služieb nedávali zbrane k hlavám bývalých generálnych riaditeľov bánk".
Princíp bol pomerne jednoduchý, čo dokumentuje príklad priemyselnej skupiny S Alam Group, ktorú viedol Mohammed Saiful Alam. Skupina najprv začala skupovať podiely v lokálnych bankách a neskôr prešla k nátlaku na riaditeľov bánk, ich členov vedenia a akcionárov. Do súčinnosti sa zapojila štátna tajná služba, ktorá unášala nekooperujúce osoby a pod hrozbou násilia ich nútila podpisovať rezignácie a predávať podiely v bankách.
Keď skupina získala dostatočne silnú pozíciu, začala banky riadiť – poskytovať úvery spriazneným firmám bez náležitých dokladov, bez zábezpeky alebo na základe sfalšovaných dokumentov. Z poskytovania úverov sa stala prospechárska agenda pod dozorom štátu.
Jednou z ovládaných inštitúcií sa stala Union Bank, ktorú skupina získala v roku 2013. Odvtedy rozdala úvery 247 firmám spriazneným so skupinou S Alam Group v celkovom objeme viac ako 1,5 miliardy dolárov. Ide o značnú sumu, ktorá tvorila takmer dve tretiny všetkých úverov banky.
Žiadny z týchto úverov sa nespláca a ani sa nedá dohľadať dlžník. V súčasnosti banka čelí nedostatku likvidity a jej pobočky sa museli zavrieť. Bánk s podobným biznis modelom bolo šesť a S Alam Group si cez ne požičali minimálne osem miliárd dolárov. Ide o sumu predstavujúcu takmer šesť percent bankových úverov v krajine a takmer dve percentá HDP.
Podľa najnovších odhadov centrálneho bankára Bangladéša sa podobných podvodov udialo viac, a celkovo sa z bankového sektora vytiahlo 17 miliárd dolárov. Zlé úvery v krajine v súčasnosti predstavujú až 13 percent objemu úverov. Najhoršie sú na tom štátne banky, ktoré majú až tretinový podiel zlých úverov.
Príklad Bangladéša ukazuje, aké nebezpečné môže byť prepojenie politikov s tajnou službou a finančnými inštitúciami. Štátne aktíva dokážu vytunelovať v miliardových hodnotách v priebehu krátkeho obdobia, a to bez toho, aby si to vôbec niekto všimol.
Úspešný a funkčný štát je najmä o nezávislosti demokratických inštitúcií. Akékoľvek zasahovanie do ich rozhodovania a zväčšovanie koncentrácie moci vlády vo veľkej väčšine prípadov končí katastrofou. Bangladéš nie je výnimkou a ani posledným takýmto prípadom.
