„BLAH BLAH BLAH“ – stojí veľkými písmenami na farebnom plátne, ktoré míňajú zástupy ľudí. Dielo amerického umelca Mela Bochnera priťahuje pozornosť a provokuje. Pre nekonvenčného zberateľa môže byť výzvou na ozvláštnenie domáceho interiéru. Blocherov obraz sa však dá čítať aj ako ironická výpoveď o fungovaní trhu s umením. Čiže o biznise, v ktorom estetické kritériá a obsahová hĺbka nemusia nevyhnutne stáť v priamej úmere k predajnej cene diela.
Mel Bochner je jedným z vyše 2 500 umelcov, ktorí boli svojimi dielami zastúpení na tohtoročnom veľtrhu Art Basel. Najväčšie a najprestížnejšie predajné podujatie so súčasným umením na svete, ktoré zavrelo svoje brány v nedeľu, je ideálnou príležitosťou na investovanie voľných finančných prostriedkov. Núka sa tiež ako vhodné miesto na uvažovanie o princípoch umeleckého biznisu.
Zdroj: pg2
Mel Bochner - Blah Blah BlahTop adresy a hviezdy
Čašník s motýlikom tlačí dlhými chodbami vozík s chladeným šampanským. Cieľom sú už napohľad solventní návštevníci, postávajúci pred veľkými plátnami. Art Basel neskrýva, že je exkluzívnou tržnicou s unikátnym tovarom. Najlepšie kusy rozchytajú privilegovaní zberatelia už pred oficiálnym otvorením. Ide o biznis so sofistikovanou cenotvorbou, ktorá je výsledkom mixu váhy mena, správnych vzťahov, inštitucionálneho vplyvu, módnych trendov a túžob publika.
Na 42. ročníku veľtrhu sa zúčastnilo 300 galérii z 35 krajín, ktoré boli organizátormi vybrané z vyše tisícky uchádzačov. Vstupnou bránou na veľtrh nie je len zaplatenie niekoľkotisícového účastníckeho poplatku. Zaradenie do plánu podujatia je pri každej galérii výsledkom dobrej reputácie, kvalitnej ponuky a dobrých kontaktov. Takmer každá zúčastnená galéria sa automaticky uchádza o miesto na budúci rok.
Programu veľtrhu trónia svetové top adresy ako Gagosian, White Cube, Lisson Gallery, Contemporary Fine Arts či Sprüth Magers. Medzi prezentovanými umelcami priťahujú pozornosť hviezdy ako Damien Hirst, Tracey Emin, Anish Kapoor, Olafur Eliasson a tiež „klasici“ 20. storočia Jean-Michel Basquiat, Francis Bacon či Pablo Picasso.
Každá galéria má vyhradený vlastný priestor, pričom už z metráže je možné odhadnúť jej pozíciu v rebríčku dôležitosti. Ideálne je vytvoriť pocit priestrannej obývačky s veľkou kyticou kvetov na stole, v ktorej šéf alebo šéfka prezentuje domáce poklady. Personálne zloženie dopĺňajú minimálne dve atraktívne, približne dvadsaťpäťročné asistentky. Každá je vyzbrojená profesionálnym úsmevom a iPadom, ktorý obsahuje celé obrázkové porfólio galérie. Konverzácia s publikom sa nevyhľadáva, ale len opätuje. Dĺžku komunikácie určuje výhľad na možný predaj. Jednoduché otázky po cene sú zodpovedané stroho a rozhovor sa rýchlo končí.
Zdroj: pg1
Vstupný areál Art BaselNačo veľtrh
Zmysel veľtrhu umenia je predovšetkým v tom, že na jednom mieste počas niekoľkých dní koncentruje významné galérie a širokú zberateľskú obec. Zatiaľ čo vo vlastných priestoroch či aukciách sa galérie a umelci môžu prezentovať limitovanému počtu potenciálnych záujemcov, na podujatí úrovne Art Baselu majú do činenia nielen s početným, ale aj vyberaným publikom. Len v predvečer otvorenia veľtrhu pristálo na bazilejskom letisku vyše tristo privátnych lietadiel.
Tohtoročný veľtrh v Bazileji navštívilo rekordných 65-tisíc návštevníkov. Okrem zberateľov, kurátorov, obchodníkov či šéfov galérií tvorili veľkú časť aj ľudia zaujímajúci sa o výtvarné umenie, ktorým veľtrh ponúka možnosť urobiť si prehľad o súčasnom galerijnom dianí. Návšteva veľtrhu sa však nedá porovnať s nedeľnou prechádzkou po mestskej galérii. Obrovské kvantum umeleckých diel sa dá ťažko absorbovať za jeden deň a faktorom je aj vstupné 39 švajčiarskych frankov (ca. 32 eur).
Zdroj: pg10
Francis Bacon - Man at a WashbasinWarhol za 80
Označenie „veľtrh“ v súvislosti s umením môže evokovať predstavu ľudového podujatia, na ktorom sa na kilá predávajú lacné krajinky. Na bazilejský veľtrh sa však s vidinou nákupu bez tučnej peňaženky ísť neoplatí. Väčšina cien sa pohybuje v rádovo desaťtisícoch až miliónoch dolárov či eur (podľa aktuálnej výhodnosti kurzu). K najdrahším ponúkaným dielam tohtoročného veľtrhu patrili napríklad One Hundred and Fifty Black/White/Grey Marilyns od Andyho Warhola za 80 miliónov dolárov či tryptich Three Studies of the Human Body od Francisa Bacona za 50 miliónov dolárov. Medzi najvyššie realizované obchody sa podľa Art Newspaper zaradili diela La Chermeusse d’Oiseaux od Fernanda Légera za 2,8 milióna dolárov a White Snow Dwarf 7 od Paula McCarthyho tiež za 2,8 milióna dolárov.
Napriek tomu, že súčasná výtvarná tvorba sa stále otvára novým prístupom, materiálom či technikám, v ponuke galérií dominovala skôr maľba a klasické techniky. Formát závesného obrazu sa stále javí ako najistejší a najstabilnejší investičný artefakt. Aby aj inovatívne prístupy voľnej tvorby neprišli skrátka, organizátori im vyčlenili samostatnú výstavnú halu pod hlavičkou Art Unlimited. Tento sektor bol určený pre individuálne a priestorovo náročnejšie prezentácie umelcov. V ponuke dominovali rozmerné inštalácie a videoprojekcie. Ukázalo sa, že zberatelia sa ani týmto formátom nevyhýbajú. Z edície videa s názvom Spiral od škótskeho autora Douglasa Gordona sa predalo všetkých päť kusov po 75-tisíc dolárov. Inštalácia švédskeho umelca Runa Lagomarsina Trans Atlantic našla kupca za 40-tisíc dolárov.
Zdroj: pg3
Roman Ondák - Untitled, Outdoors, Cubic FloorSlováci v ponuke
Na bazilejskom veľtrhu síce chýbali slovenské galérie, no boli tu zastúpení slovenskí autori. Hneď tri galérie ponúkali diela najvýraznejšej postavy súčasného slovenského umenia Romana Ondáka. Z mladšej generácie bola v ponuke dvojica autoriek Anetta Mona Chisa a Lucia Tkáčová. Na predaj boli aj diela už nežijúcich autorov Márie Bartuszovej a Júliusa Kollera.
Zastúpenie svetovými galériami a účasť na renomovaných veľtrhoch sú dôležitými predpokladmi pri etablovaní slovenských umelcov v kánone svetového umenia. Prezentácia diel v rámci prvej galerijnej ligy sa automaticky prejavuje na výške ich ohodnotenia. Aj ceny na bazilejskom veľtrhu preto výrazne prekračovali mantinely slovenského trhu s umením.
Sadrový objekt Bez názvu 23 od Márie Bartuszovej bol v ponuke mníchovskej galérie Rüdiger Schöttle za 250-tisíc eur. Inštalácia Romana Ondáka Outdoors, ktorá pozostáva z guľovej kľučky umiestnenej na stene, bola v ponuke berlínskej galérie Johnen za 20-tisíc eur. Ceny uviedli na požiadanie prítomní zástupcovia galérií a môžu variovať od hodnôt prípadných uskutočnených predajov či od budúcich ponúk diel na predaj.
Práve v prípade Romana Ondáka je evidentné, ako sa etablovanie na výstavnej scéne prejavuje v autorovej trhovej hodnote. Ondák len tento rok už vystavoval v galérii Modern Art Oxford, odkiaľ boli jeho projekty Časová schránka a Panika priamo prevezené na prebiehajúce Benátske bienále umenia. Správne načasovanie predaja Ondákových diel na Art Basel podporuje aj ďalšia paralelná výstava autora v Kunsthause v Zürichu.
Pri Ondákových objektoch a inštaláciách sa svetová reputácia prejavuje už natoľko, že cenové relácie jeho diel nemožno dávať do súvisu s estetickým zážitkom či silou myšlienky. Zaskočený laik sa musí uspokojiť s faktom, že počet núl na cenovke riadi trh a nie pozícia na škále krásy.
Zdroj: pg4
Mária Bartuszová - Bez názvu 23Satelity a akcie
Bazilejský veľtrh je explóziou umenia s enormným množstvom podnetov. Napriek tomu sa umelecká ponuka v meste týmto ani zďaleka nevyčerpáva. Galérie a kurátori ktorým sa nepodarilo prejsť cez sito výberu hlavného veľtrhu, alebo nemajú dostatočné finančné prostriedky na účastnícky poplatok, sa môžu uchádzať o miesto na paralelne prebiehajúcich satelitných akciách.
Okrem vlajkovej lode Art Basel lákajú zberateľov menšie veľtrhy - Liste, Scope, Volta a Solo Project. Priamo oproti vchodu do bazilejského veľtrhu sú vystavení laureáti národnej ceny Swiss Art Awards pre mladých umelcov. Diela vybraných autorov sú pod hlavičkou Art Parcours umiestnené aj vo verejnom priestore mesta Bazilej. Svoj program sa v čase konania veľtrhu snažia zatraktívniť aj štátne a súkromné umelecké galérie a múzeá. Ak by ani toto všetko niekomu nestačilo, môže skočiť na niektorú z početných diskusií o výtvarnom umení či do kina na filmy v špeciálnom programe.
Art Basel funguje ako magnet pre ľudí so vzťahom k umeniu, no popri tom si stále udržuje svoj komerčný imidž. Nie je tu miesta pre spontánne happeningy, usporiadatelia dbajú o to, aby priebeh podujatia nenarušovali neplánované akcie. Umelci a skupiny, ktoré sa snažia na seba upozorniť pred zástupmi ľudí, strážna služba vyprevádza mimo areálu. Svoje si musel vypočuť aj aktivista v maske donedávna zatknutého čínskeho umelca Ai Wei Weia, ktorému sa podarilo dostať na veľtrh. Napätie medzi biznisom a umeleckým postojom bolo cítiť aj pri akcii umelca Rirkrita Tiravaniju, ktorý v kóji svojej galérie varil a podával návštevníkom jedlo. Politický náboj tohto happeningu sa úplne vytratil – ľudia konzumovali podávanú kari ryžu úplne rovnako, ako všetko ostatné umenie okolo.
Veľtrh je predovšetkým o predaji a preto na konci zaujímajú len výsledky. Galeristi aj organizátori boli po skončení podujatia spokojní. Šéfka Art Baselu Annette Schönholzerová pre médiá uviedla, že veľtrh sa vrátil na pozíciu, ktorú mal pred vypuknutím finančnej krízy. A na horizonte sa črtá expanzia. Získaním väčšinového podielu na podujatí Hong Kong International Art Fair si veľtrh Art Basel uchytil pozíciu aj na dôležitom ázijskom trhu.
Zdroj: pg11
Zdroj: pg9
Zdroj: pg8
Zdroj: pg7
Zdroj: pg6
Zdroj: pg5
Foto – Patrik Garaj
Prečítajte si ďalšie články z rubriky Kreatívne.
