Inštitút odmietnutia dedičstva upravuje Občiansky zákonník. Dedič môže dedičstvo odmietnuť, ale odmietnutie sa musí stať ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením jemu zaslaným.
Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže dedič urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď bol súdom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomený. Z dôležitých dôvodov môže súd túto lehotu predĺžiť.
Dedič nemôže odmietnuť dedičstvo, ak svojím počínaním dal najavo, že dedičstvo nechce odmietnuť. K odmietnutiu dedičstva nemôže dedič pripojiť výhrady alebo podmienky; takisto nemôže odmietnuť dedičstvo len sčasti. Takéto vyhlásenia nemajú účinky odmietnutia dedičstva.
Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno odvolať. To isté platí, ak dedič vyhlási, že dedičstvo neodmieta. Z uvedeného je zrejmé, že odmietnutie dedičstva je jednorazový jednostranný úkon, ktorý nemožno podmieniť a ktorého účinky sú nezvratné.
Odmietnutie teda nemožno vykonať v prospech ďalších dedičov a rovnako v prípade, ak by sa neskôr objavil ďalší majetok poručiteľa. Dedič, ktorý dedičstvo odmietol, už na takýto majetok nebude mať nárok.
S ohľadom k vyššie uvedenému vám odmietnutie dedičstva neodporúčame. Vhodnejšie je dedičstvo prijať a následne v rámci prerokovania dedičstva svoj podiel previesť – rozdeliť medzi zvolených ďalších dedičov. V tomto smere vie usmerniť každý notár ako súdny komisár, nakoľko ide o bežný úkon pri prerokovávaní dedičstva.
Autori pracujú ako advokát a advokátsky koncipient v advokátskej kancelárii z Proiuris advokáti Bratislava.
Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.
