Podľa § 6 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v platnom znení Uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu (ďalej len "evidencia uchádzačov o zamestnanie") a ktorý
b) nie je v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo nevykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak.
Postavenie konateľa obchodnej spoločnosti je (zo zákona v zmysle § 66 ods. 3 ObZ) odplatný obchodnoprávny vzťah, za ktorý patrí konateľovi odmena, ktorá je obvyklá odmene porovnateľných konateľov.
V zmysle uvedeného úrady práce (správne) predpokladajú, že takýto uchádzač o zamestnanie vykonáva zárobkovú činnosť.
Podľa § 6 ods. 2 písm. a) cit. zákona Uchádzač o zamestnanie môže vykonávať zárobkovú činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, ak mzda alebo odmena za vykonávanie týchto činností nepresiahne 75% zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu 13a) platnej k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo odmeny.
Úrad práce by teda nemal uchádzača z evidencie vyradiť, ak tento preukáže, že jeho odmena nepresahuje stanovenú hranicu. Preukázanie tejto skutočnosti je ale obtiažne a spravidla je tak možné urobiť až na základe ročnej účtovnej závierky obchodnej spoločnosti, čo ale zákon nepredpokladá.
Osobne sa domnievame, že postup úradov práce nie je správny; dôkazné bremeno je ale na uchádzačovi.
Autor je advokát v spoločnosti Proiuris advokáti Bratislava
Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.
