Vychádzame z predpokladu, že predmetom vašej otázky je úhrada predmetných plnení "štandardnému" zamestnancovi pracujúceho na základe pracovnej zmluvy.
V prvom rade by sme vám odporučili preveriť, či predmetné plnenia skutočne nie je možné považovať za paušalizované sumy náhrad za výdavky na udržiavanie pracovného oblečenia a pracovnej obuvi v súlade s §5 ods. 5 písm. b) a ods. 6 Zákona o dani z príjmov (ďalej len "ZDP"). Zamestnávateľ podľa tohto paragrafu môže poskytovať zamestnancom paušálnu sumu, ktorá nie je predmetom dane z príjmov.
Výpočet paušálu
Pri výpočte paušálnej sumy má zamestnávateľ vychádzať z priemerných podmienok rozhodujúcich na poskytovanie týchto plnení, pričom ich výška sa určuje na základe preukázanej kalkulácie skutočných výdavkov. Treba upozorniť, že ak sa zmenia podmienky, podľa ktorých sa paušálna suma určila, zamestnávateľ je povinný túto sumu preskúmať a upraviť. Priemerné podmienky zamestnávateľ spravidla zistí z uskutočnených úhrad, t.j. z dokladov za určité uplynulé obdobie (napr. mesiac, štvrťrok atď.).
Upozorňujeme, že zamestnávateľ k stanovenému paušálu musí mať vypracovanú kalkuláciu dokazujúcu spôsob jeho výpočtu a jeho obsah. Takto stanovený paušál je nutné v určitých časových intervaloch preskúmavať a prehodnocovať v tom zmysle, či sa nezmenili podmienky a okolnosti, za ktorých bol paušál vypočítaný a priznaný. V prípade zistenia, že došlo k zmene, má zamestnávateľ povinnosť stanovený paušál prepočítať a upraviť tak, aby zodpovedal zmeneným podmienkam.
Zdaniteľný príjem alebo nie
Rozumieme, že vyššie uvedenú skutočnosť pravdepodobne neviete preukázať, t. j. predmetnú sumu plnenia nie je možné u zamestnanca vylúčiť z predmetu dane. Vyššie uvedené znamená, že predmetný príjem sa považuje za príjem zo závislej činnosti, t. j. za zdaniteľný príjem, keďže nejde o príjem oslobodený, resp. vylúčený z predmetu dane.
Zdaniteľný príjem zo závislej činnosti s výnimkou príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca na účely sociálneho poistenia, vstupuje do vymeriavacieho základe tak na účely zdravotného ako i sociálneho poistenia. Vyššie uvedené znamená, že vami vyplatený príjem, ktorý nie je možné vylúčiť z predmetu dane, podlieha aj odvodovým povinnostiam.
Uznanie výdavku
Vo veci daňovej uznateľnosti takéto výdavku na strane zamestnávateľa by sme vás chceli upozorniť na jeden z rozsudkov NS SR, konkrétne 3 Sžf 31/2008. V predmetom rozsudku sa v podstate NS SR zaoberal otázkou, čo sa všetko môže považovať za mzdu.
Berúc do úvahy predmetné závery NS SR je možné konštatovať, že pokiaľ by bolo v písomnej pracovnej zmluve výslovne dohodnuté, že tieto platové náležitosti sú súčasťou mzdy zamestnanca a boli by zdanené daňou z príjmov fyzických osôb ako príjem zo závislej činnosti, nebol by dôvod na účely posudzovania základu dane tieto výdavky zamestnávateľa neuznať ako daňový výdavok na mzdy zamestnancov.
Rovnako treba upozorniť aj na ďalšiu časť predmetného rozsudku, ktorý rozoberá najmä situáciou, či je možné predmetné nároky považovať za daňový výdavok, ak nie sú priamo upravené v pracovnej zmluve, ale v inom všeobecne záväznom internom dokumente. Nezahrnutie nároku na určitú náhradu priamo do pracovnej zmluvy nie je sankcionované zo strany Zákonníka práce neplatnosťou, keďže Zákonník práce ani iný osobitný predpis výslovne s touto „vadou“ neplatnosť pracovnej zmluvy nespájajú. Rozhodujúca je pritom prejavená vôľa zamestnávateľa a zamestnanca, ktorú v prípade pochybností pre správcu dane zmluvné strany môžu následne písomne deklarovať.
Aké nenárokovateľné plnenia môžu byť ďalšou zložkou mzdy je v celom rozsahu závislé od zhodne prejavenej vôle zamestnanca a zamestnávateľa. Treba upozorniť, že od roku 2015 máme vyššie uvedený názor, resp. postup, ktorý NS SR vyjadril aj v iných obdobných rozsudkoch zapracovaný do §19 ods. 1 ZDP. Máme preto zato, že aj vo vašom prípade existuje predpoklad na možnú daňovú uznateľnosť predmetného plnenia. Na strane druhej vám odporúčame sa obrátiť na vášho daňového poradcu a vašu situáciu si prejsť detailne.
Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže jej informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.
