Nenormálne vysoký fix
Z technického hľadiska je fixný poplatok za privedené distribučné vedenie úplne v poriadku. Vedenie ktosi vybudoval, mal by na ňom robiť údržbu, opravovať prípadné poruchy, vykonávať revíziu a podobne, čo stojí peniaze. Vzťahovať však tento poplatok na nejakú „rezervovanú kapacitu distribučného vedenia“, snaha spojiť reálny odber odberateľa s hodnotou jeho ističa, je podľa ďalšieho odborníka v energetike (jeho meno máme v redakcii), absolútny nezmysel.
Tento poplatok by mal podľa neho obsahovať iba skutočné náklady, ktoré má prevádzkovateľ distribučnej siete s nákladmi na jeho prevádzku.
Distribučná spoločnosť je zo zákona povinná zabezpečiť pripojenie každého odberateľa, ktorý o to požiada. V prípade plánovaného vybudovania napríklad nového sídliska je distribučná spoločnosť povinná vybudovať sem vedenie, pričom musí odhadnúť demografický vývoj a rozvoj výstavby v oblasti. Musí navrhnúť a vybudovať vedenie s dostatočnou kapacitou na predpokladané odbery v budúcnosti. Budovanie tohto vedenia – teda jeho kapacity – vôbec nezávisí od veľkosti vstupných ističov domov či bytov, pretože tieto nie sú ešte známe. Rovnako aj distribučné káble majú rôzny normou stanovený priemer a ich „optimalizácia“ je nereálna. Náklady na údržbu či prevádzku kábla 25 mm2 a kábla 100 mm2 sú takmer identické.
Ďalším prvkom v distribučnej sieti je transformátor. Jeho dimenzovanie - teda výkon rovnako nie je daný vstupnými ističmi odberateľov, ale návrhom distribučnej spoločnosti s ohľadom na predpokladaný rozvoj výstavby v oblasti. Údržba transformátora môže byť rôzna podľa jeho veľkosti, ale je bez ohľadu na prenášanú kapacitu, teda veľkosť jeho zaťaženia. Či je transformátor zaťažený na 10 %, alebo 100 %, náklady sú takmer rovnaké.
Odborník, ktorý vidí do kuchyne distribučiek, tvrdí, že náklady distribučnej spoločnosti na údržbu a prevádzku distribučného vedenia nijako nesúvisia s veľkosťou vstupného ističa odberateľa.
„Podľa tejto teórie by bolo teoreticky možné, aby som v rámci optimalizácie môjho ističa ho aj zrušil – teda dal si tam istič s hodnotou nula a neplatil by som žiaden poplatok. Rovnako je nereálna aj predstava, že napríklad všetci odberatelia si „optimalizujú“ istič znížením o 50 % a že distribučná spoločnosť niečo ušetrí. Na základe tejto úvahy by mala distribučná spoločnosť znížiť svoje náklady o 50 %. V čom? Ako? O koľko? Kde? Kedy?“
Istič má iba súvislosť s množstvom nainštalovaných elektrických spotrebičov v mojej domácnosti a s tým, ako často ich naraz všetky používam, ale nesúvisí to s inštalovanou, respektíve od distribúcie požadovanou kapacitou dodávky elektrickej energie.
„Pokiaľ obec mala vybudované napríklad osvetlenie štadióna a v súčasnosti z finančných dôvodov toto osvetlenie nepoužíva, neznamená, že musí platiť vysoký poplatok za zabudovaný istič. Robiť optimalizáciu – teda znížiť istič je v tejto obci nereálne, pretože elektrické zariadenie je nainštalované – iba sa nepoužíva, a tak normou predpísaná príslušná veľkosť ističa tam musí byť.“
Odborník si myslí, že ak ÚRSO a distribučky budú naďalej presadzovať teóriu optimalizácie ističov, iba tým prinútia odberateľov hľadať možnosti, ako tieto predpisy obísť. Stúpne teda počet čiernych odberateľov, distribučnej spoločnosti stúpnu straty v distribúcii, čím sa zvýšia náklady distribučnej spoločnosti, ktoré cez ÚRSO prenesie do svojich nákladov, a tak sa opäť zvýšia fixné poplatky.
„Nie je možné generalizovať, ale všeobecne vo svete sa fixné poplatky pohybujú na úrovni 20 % nákladov za spotrebovanú elektrickú energiu a nie 80 %, ako sa to schválilo u nás,“ dodáva odborník.
Príklady „optimalizácie ističov“
1. Babička na Myjave má malý domček (jedna izba), kde má inštalované dve žiarovky a jednu zásuvku. Na svetelný okruh postačí istič 6A (menší nejestvuje), na zásuvkový okruh (babička občas použije žehličku alebo varnú kanvicu na čaj) je potrebný istič o jeden rád vyšší – teda 10A. Hlavný istič musí byť o jeden rad vyšší ako najvyšší z týchto dvoch – teda 16A.
Optimalizácia v takomto prípade je zmeniť istič na zásuvkový okruh na 6A, čo ale znamená zabudnúť na možnosť používať v zásuvkovom okruhu väčší spotrebič, ale používať maximálne napríklad rádio alebo televízor. Aj pri absolútnej optimalizácii zaplatí babička 3x viac za istič ako za spotrebovanú energiu.
2. Obrovský rodinný dom úspešného podnikateľa, kde je inštalovaných 30 svetelných okruhov (každý okruh istený ističom 6A alebo 10A) a 60 zásuvkových okruhov a priamo pripojených spotrebičov (každý takýto okruh istený ističom 10A a niektoré výkonnejšie spotrebiče zapojené priamo ističom 16A ). Pri spracovaní energetického výpočtu navrhne projektant hlavný istič v hodnote 35A.
Akú optimalizáciu treba čakať tu? Veď cena spotrebovanej elektrickej energie bude určite 20x väčšia ako poplatok za istič.
3. Priemerný panelový byt, kde sú tri zásuvkové okruhy (svetlo v každej izbe) istené 6A ističom + tri zásuvkové okruhy istené 10 A ističom a jeden okruh istený 16A ističom (práčka a chladnička). Hlavný istič je 20A. V rámci optimalizácie by odberateľ mohol zrušiť tento 16A istič a okruh rozdeliť na dva samostatné okruhy istené ističmi 10A.
V takom prípade by mohol hlavný istič „zoptimalizovať“ na 16A. Znamenalo by to však od poistkovej skrine vysekať v paneli novú drážku, uložiť nový kábel a doplniť do poistkovej skrinky nový istič. Samozrejme, na to treba mať spracovanú dokumentáciu od elektroprojektanta a nakoniec si nechať spracovať revíznu správu.