Výhody a riziká vzájomnej fakturácie medzi eseročkou a živnosťou

Podnikateľka má živnosť a súčasne je jedinou majiteľkou a konateľkou v eseročke. Môže ako živnostníčka fakturovať eseročke za služby? So spoločnosťou nemá žiadnu zmluvu, na základe ktorej tieto služby vykonáva. Eseročka si ich fakturuje a je to hlavný zdroj jej príjmov. Refakturáciou si chce zvýšiť tržby zo živnosti, aby nebola v strate a zároveň si zvýšiť náklady v eseročke, aby si mohla znížiť dane.

Dane a odvody

Takéto fungovanie je možné. Ak si ako živnostníčka ustráži príjem, v roku 2014 zarobí menej ako 4 944 eur, nebude platiť od júla 2015 povinné sociálne odvody z príjmov zo živnosti. Odvedie len zdravotné odvody - od januára sú 57,68 eura.

Výhodou je, že ako živnostníčka si môže uplatniť nezdaniteľnú sumu a daňový bonus na dieťa. Takto si minimalizuje daň z príjmov zo živnosti. Ak si dosiahnutý účtovný zisk v eseročke vyplatí po zdanení, musí z neho platiť zdravotné odvody. Eseročka by nemala byť v strate, lebo inak by musela zaplatiť daňovú licenciu 480 eur.

Čo je dôležité

Základom pri vzájomnom fakturovaní je to, aby živnosť a eseročka mali rozdielne predmety činností. Podnikateľ by si mal racionálne rozdeliť príjmy a výdavky - tak, aby to malo význam ako pre živnosť tak i pre eseročku. Rovnaké pravidlo platí aj pre majetok.

Jeden majetok (napríklad auto) zapísané v majetku eseročky nemôže využívať v podnikaní akoživnostník. Eseročka a živnostník si môžu uplatniť iba tie náklady, ktoré súvisia s ich druhom príjmov.

Výhody

Výhodou vzájomného fakturovania môže byť daňová optimalizácia. Napríklad by išlo o prípad, kedy jedna forma podnikania bola v strate, a druhá zasa v pluse. To isté platí aj pri uplatnení daňovej licencie. Časť z predbežného zisku zoberiem zo živnosti, aby som vykryl daňovú licenciu.

"Myslím, že podnikanie formou eseročky a živnosti prostredníctvom jednej osoby prináša v podobe daňovej optimalizácie len nepatrné výhody. Daňovú optimalizáciu takýmto spôsobom štát už značne obmedzil," hovorí vedúci právneho oddelenia spoločnosti M2Business Ján Marônek.

Využívanie oboch foriem však môže mať veľké výhody, ktoré sa ale prejavujú inak ako cez dane. Môže ísť napríklad o prípad, kedy podnikateľ chce mať sociálne istoty od štátu (budúci dôchodok) a teda logicky chce platiť odvody ako živnostník, ale zároveň potrebuje aj eseročku. Napríklad podnikateľ poskytuje služby konečným spotrebiteľom, neplatiteľom DPH, a teda nechce prekročiť obrat a registrovať sa k DPH. Ak by svoje služby predražil o DPH, stal by sa tak menej konkurencieschopný. Preto rozloží obrat na dve formy podnikania.

Ako živnostník si môže ochrániť majetok tak, že ho bude viazať na živnosť, pričom prevádzku (riziko z podnikania) bude viazať na eseročku. Zároveň bude živnostník prenajímať majetok eseročke.

Sú aj nevýhody

Možnosti vzájomného fakturovania oklieštil nedávno novelizovaný Daňový poriadok. Daňový úrad má podľa novely právo rozhodnúť, čo považuje za reálny, a čo za nereálny obchod. Preto môže byť vzájomná fakturácia veľmi riskantná. "Aj rozhodnutia Najvyššieho súdu dokazujú fakt, že fakturácia medzi jednoosobovou eseročkou a živnostníkom, ktorý je zároveň jej jediným spoločníkom a konateľom, nemusia byť úplne v poriadku," upozorňuje právnik.

Štát totiž umiestnil medzi základné zásady správy daní, do § 3 ods. 6 Daňového poriadku druhú vetu v takomto znení: "Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada".

J. Marônek riziko prepojenia účtovníctva vysvetľuje na príklade. "Ak doteraz podnikateľ – živnostník fakturoval svojej eseročke (alebo naopak) reklamu, respektíve poplatok za sprostredkovanie, tak po novom už bude oveľa komplikovanejšie obhájiť opodstatnenosť takéhoto právneho úkonu. Nemožno vylúčiť ani automatickú neakceptáciu takýchto úkonov bez reálneho skúmania naozajstného skutkového stavu. Podnikateľ sa môže brániť na súde, ale to je beh na dlhú trať."

Od nového roku by mala začať platiť novela Obchodného zákonníka (prezident schválenú novelu vrátil do parlamentu). Podľa novely spoločnosť musí vrátiť plnenie "nad obvyklú mieru" (inak ho vráti jej vedenie), ktoré odišlo zo spoločnosti na základe obchodu so spriaznenou osobou.

Presné paragrafové znenie vyplýva z navrhovaného § 123a odsek 3: "Vrátením vkladu je aj plnenie poskytnuté spoločnosťou na základe právneho úkonu dojednaného medzi spoločnosťou a osobou podľa § 67c ods. 2 (tzv. spriaznenou osobou), týkajúceho sa majetku spoločnosti, ktorý je vo vzťahu k spoločnosti dojednaný za menej výhodných podmienok ako sú obvyklé v bežnom obchodnom styku, a to v rozsahu, ktorý zodpovedá rozdielu oproti podmienkam ako sú obvyklé v bežnom obchodnom styku".

V praxi to podľa J. Marôneka znamená, že štát bude môcť prostredníctvom súdu posudzovať, či obchod medzi spoločnosťou a jej spoločníkom, respektíve s ním spriaznenou osobou (živnosť) je obvyklý. Podstatné budú podmienky na trhu v súvislosti s cenou.

"Ak by obchod nebol obvyklý, tak nastupuje "ručenie a zodpovednosť" vedenia spoločnosti. Ak by teda vzájomnou fakturáciou odišiel majetok z jednej formy podnikania a zároveň by sa nepreukázala opodstatnenosť tejto fakturácie, tak môže dôjsť k nabúraniu kumulácie majetku na jednu právnu formu podnikania a tým aj k nabúraniu jeho ochrany."