Predpokladáme zo znenia otázky, že poručiteľ (otec) zrejme spísal listinu o vydedení v zmysle § 469a Občianskeho zákonníka, ktorou sledoval vylúčiť z dedenia svojho syna z prvého manželstva.
Súd (súdny komisár) postupuje v takýchto prípadoch tak, že preskúma listinu o vydedení, a ak táto spĺňa formálne náležitosti predpokladané zákonom, informuje o tejto skutočnosti dotknutého dediča a tiež ostatných dedičov, pričom ich poučí o potrebe uzavretia zmieru, resp. o možnosti napadnúť platnosť či neplatnosť takejto listiny určovacou žalobou na súde, na čo im stanoví lehotu.
Ak súd trvá na osobnej účasti účastníka dedičského konania na pojednávaní, musí zabezpečiť jeho účasť napríklad tak, ako uvádzate, predvolaním pod hrozbou poriadkovej pokuty, prípadne predvedením políciou.
Osobne si nemyslím, že by osobná účasť vydedeného dediča bola nevyhnutná. Postačí mať vykázané doručenie listín a výziev súdu (súdneho komisára). Povinnosť účastníka konania dostaviť sa pred súd je síce daná, avšak ide v prvom rade o právo účastníka konania, na čo pamätá aj zákon, keď umožňuje súdu konať aj bez prítomnosti účastníka konania, ktorý svoju neúčasť dostatočne neospravedlnil.
Na základe vami popísanej situácie môžeme odporučiť:
1. Zistite u notárky, z akého dôvodu považuje účasť vydedeného dediča na pojednávaní za nevyhnutnú.
2. Požiadajte notárku, aby prezentovala svoje právne posúdenie listiny o vydedení s odkazom na ust. § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (OSP).
3. Navrhnite, aby notárka konala aj bez účasti vydedenej osoby.
4. Podať dozorujúcemu súdu a notárskej komore sťažnosť na prieťahy v konaní, ktoré spôsobuje notárka ako súdom poverený súdny komisár.
Osobitne dávame do pozornosti aj ust. § 175e OSP, ktoré umožňuje, aby súd (súdny komisár) ustanovil správcu dedičstva z radov dedičov, ktorý následne bude môcť uhrádzať dlhy poručiteľa z jeho majetku.
Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.
