„Dobrý deň, volám sa Jožko Mrkvička a som finančný poradca.“ Aj keď sa za finančných poradcov vydávajú tisíce ľudí, zákon im používanie tohto označenia nepovoľuje. Z takmer 700 firiem, ktoré sa živia predajom finančných produktov, sú len sedemnásti poradcami v zmysle zákona.      

Zákon o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve mal ambíciu upratať v neprehľadnom svete finančného poradenstva a sprostredkovania. Výsledok však je, že finančnému poradenstvu sa venuje už len úzka elitná skupina spoločností, ktoré spravidla radia firmám a nie retailovým klientom.

Bežní predajcovia finančných produktov sú podľa zákona už len agenti a pokiaľ sa vám predstavia ako poradcovia, mali by ste zbystriť pozornosť. Pravdepodobne to nemyslia veľmi seriózne. S dodržiavaním zákona, ani s peniazmi, na ktoré majú zálusk. To, či je volajúci poradca alebo agent, sa dá ľahko overiť na internetovej stránke Národnej banky Slovenska.

Poradca za honoráre, sprostredkovateľ za provízie

Základný rozdiel medzi poradcom a sprostredkovateľom je v spôsobe odmeňovania. Finančný poradca je platený honorárom od klienta a od finančnej inštitúcie nesmie dostať žiadnu odmenu. To má zaručiť, že klientovi odporučí najvhodnejší finančný produkt.

Finanční sprostredkovatelia, označovaní aj ako agenti, fungujú na províznom systéme. Netreba však zabúdať, že provízia sa aj tak započíta do ceny finančného produktu, takže ani ich služby nie sú bezplatné. Rozdiel je najmä v tom, že o výške ich odmeny (provízie) rozhoduje finančná inštitúcia (banka alebo poisťovňa) a že klient neplatí agentovi na ruku ani cent. Z pohľadu klienta je dôležitá otázka, či agent pracuje len pre jednu inštitúciu, alebo či má v portfóliu produkty rôznych bánk a poisťovní.

Nie je agent ako agent

Finanční konzultanti a predavači v prvej línii sú z pohľadu zákona podriadení finanční agenti. Ani to však nie je postačujúca informácia. Podriadení agenti nemajú uzatvorené zmluvy s bankami a poisťovňami a pracujú pod konkrétnou spoločnosťou, ktorá má štatút samostatného alebo viazaného agenta. Práve tieto názvy sú z pohľadu rozsahu služieb kľúčové. Podriadený agent musí klienta informovať, pre ktorú spoločnosť pracuje.

Viazaný agent znamená, že spoločnosť s takýmto označením je výhradným predajcom jednej finančnej inštitúcie. V takom prípade síce jej zástupcovia budú klientovi hovoriť, že práve nimi ponúkaný produkt je najlepší, ale účelovo môžu zamlčať, že na trhu je kvalitnejší alebo lacnejší produkt konkurencie.

Samostatný finančný agent má na svojom predajnom pulte produkty mnohých spoločností a snaží sa z nich vybrať tie, ktoré sú pre klienta najvhodnejšie. Keďže je platený províznym spôsobom, hrozí, že pri výbere sa obmedzí na tie produkty, z ktorých má vyššiu províziu. Aj preto sa väčšina spoločností rozhodla, že za rovnaký produkt si z každej poisťovne či banky vypýta rovnakú províziu.

Spolupráca so samostatným finančným agentom a jeho spolupracovníkmi by mala byť pre klienta zárukou, že dostane na výber z rôznych produktov viacerých bánk a poisťovní. Ale nie všetkých. Mnohé sprostredkovateľské spoločnosti (samostatní finanční agenti) nespolupracujú s úplne všetkými bankami a poisťovňami, ale ich rozsah by mal byť postačujúci, aby si klient mal z čoho vybrať.

Šesť sektorov

Aby téma rozdielu medzi finančnými poradcami, viazanými a samostatnými agentmi bola ešte zložitejšia, zákon rozlišuje šesť finančných sektorov: vklady, úvery, poistenie, kapitálové trhy, doplnkové dôchodkové sporenie (DDS) a starobné dôchodkové sporenie (DSS).

Pre každý z týchto sektorov môže mať agent iný typ licencie. Napríklad Všeobecná úverová banka, ktorá je sama finančnou inštitúciou, je zároveň viazaným finančným agentom v sektore doplnkového dôchodkového sporenia. Predáva len produkty jednej DDS-ky a tiež je samostatným finančných agentom v sektore poistenia – keďže predáva produkty viacerých poisťovní.

Z pohľadu klienta je dôležité vedieť, či je agent, ktorý ho oslovil, registrovaný len v jednom, alebo vo viacerých sektoroch. Ak je registrovaný len v sektore poisťovní, s veľkou pravdepodobnosťou bude na sporenie ponúkať investičné životné poistenie, ktoré je však na sporenie pomerne drahé a existujú aj lacnejšie produkty.

Čo by si mal klient zapamätať?

  • Každý, kto oslovuje klienta s ponukou finančných služieb, musí byť uvedený v registri Národnej banky Slovenska. Výnimkou sú zamestnanci bánk a poisťovní.
  • Finančný poradca je platený honorárom od klienta a od bánk a poisťovní nesmie brať žiadnu províziu.
  • Finančný konzultant, ktorý oslovuje bežného klienta, je spravidla podriadený finančný agent. Klientovi musí povedať, pod akou spoločnosťou pracuje.
  • Pokiaľ podriadený finančný agent pracuje pre samostatného finančného agenta, v ponuke má na výber produkty viacerých bánk a poisťovní.
  • Pokiaľ podriadený finančný agent pracuje pre viazaného finančného agenta, ponúkne vám produkty len jednej banky alebo poisťovne.

Nabudúce v seriáli Finančná sebaobrana: O tom, že klient má právo poznať províziu finančného agenta