Luxusný život nad etiku

Drahé hodinky, luxusné autá a výlety do exotických destinácií sú príliš lákavé, aby sa finanční vlci zdržovali s etickými pravidlami. Aj keď sa to, samozrejme, netýka celého trhu, skôr jednotlivcov. Podobne ako príbeh Jordana Belforta nie je príbehom typického makléra z Wall Street. 

Dôvod, prečo sa niektorí uchyľujú k neetickým praktikám, treba hľadať na výdavkovej strane ich osobných rozpočtov. Už nábory nových spolupracovníkov sú postavené na zdôrazňovaní drahých hračiek. Presne tak, ako sa v známom filme vybral J. Belfort v prvý deň práce na Wall Street na okázalý obed so svojím novým šéfom, aj slovenskí manažéri radi prídu na stretnutie v luxusnom aute a termíny vždy potvrdzuje ich asistentka. Nováčikovia radi pochopia, že dôveru klientov si získajú drahým oblekom a ešte drahším autom. Často na úver. A kto spláca vysoký úver, dá si záležať, aby naň zarobil. Niekedy za každú cenu.

Luxus je špirála bez konca. Mercedes triedy E sa vždy dá vymeniť za eskový a potom nasleduje Bentley. Tlak na výkon podporuje aj nastavenie v multilevelových firmách. Ak predajca zníži produkované objemy, kariérne padne. Udržateľnou alternatívou chcú byť takzvané broker pooly, kde jednotlivec pracuje na seba a zarába, koľko uzná za potrebné – bez tlaku na výkon zhora. To znamená, že sa „musí“ uspokojiť s lacnejším autom. A takto zároveň odstrihne od časti príjmu ľudí nad ním, na ktorých v konečnom dôsledku tiež pracuje.

Aj preto šéf významnej sprostredkovateľskej spoločnosti pred nedávnom uverejnil argumenty, v ktorých sa snažil model popierajúci multi-level management (MLM) systém rozniesť na kopytách, keď napísal: „Odvrátenou stránkou tejto pohody sú práve nižšie zárobky... Človek je tvor od prírody lenivý, sám viem, o čom hovorím a príliš pohodové prostredie ešte z nikoho špičku neurobilo. Alebo snáď poznáte úspešného športovca, ktorý nemusí na sebe tvrdo pracovať? Funkcionár z okresnej súťaže, to je iné…“ Povedané inak, bez ohľadu na to koľko zarábate, zajtra musíte zarobiť viac!

Churning alebo ako podojiť klienta

A teraz k tomu, ako sa dá zarábať za každú cenu. Najľahšie to ide na poplatkoch. V prípade cenných papierov sa môže stať, že maklér zavolá klientovi so "skvelou ponukou", no ten sa musí hneď rozhodnúť. Paradoxom je, že predávajúci niekedy naozaj nemá pred sebou ani monitor s vývojom na burze. A jeho cieľom je zarobiť čo najviac poplatkov za uzatvorené obchody. Takejto praktike sa hovorí churning.

Churning je nadmerné obchodovanie bez ohľadu na záujem klienta s cieľom profitovať z poplatkov a provízií. Trojica autorov z NBS opísala v odbornom časopise Biatec (č. 6/2011) dva ukazovatele naznačujúce nadmerné obchodovanie: obrat na účte (turnover ratio) a výšku nákladov k majetku na účte (cost to equity ratio).

Obrat na účte sa, samozrejme, líši v závislosti od typu investora, pri konzervatívnom je určujúcou hodnotou 2 a v prípade špekulantov až 6. Pri nákladovosti hodnota 4 % „len poukazuje“, 8 % „už vytvára domnienku“ a 12 % „dokazuje nadmerné obchodovanie“.

Investičné poistenie nie je investícia

Často sa stáva, že predajcovia ponúkajú ako vhodný investičný nástroj takzvané investičné životné poistenie. Dôvodom je často jedine provízia. Česká národná banka potvrdila na jeseň minulého roka pokutu 6 miliónov českých korún (zhruba 235-tisíc eur) pre sprostredkovateľa, ktorý podľa regulátora konal proti záujmom klientov.

Predával im nevyhovujúce produkty, zamlčiaval dôležité informácie o počiatočných nákladoch a zavádzajúco vydával investičné životné poistenie za sporenie alebo priame investovanie do fondov. Navyše ignoroval opatrenia ČNB. Regulátor následne upozornil verejnosť, že investičné poistenie nie je sporiaci produkt.

Je dôležité vysvetliť, že klient v rámci mesačnej platby platí pri IŽP časť peňazí za poistnú ochranu (prípad smrti, úrazu, kritickej choroby, denného odškodného za liečbu a podobne). Druhá časť mesačnej splátky putuje do podielového fondu a zhodnocuje sa v závislosti od stratégie portfólio manažéra a vývoja na kapitálových trhoch.

Nevýhodou takéhoto typu poistenia sú vysoké a hlavne neprehľadné náklady, z ktorých podstatnú časť predstavuje provízia sprostredkovateľa. Zjednodušene - klient prvé dva roky nesporí, ale spláca províziu sprostredkovateľa. Ak už nasporí, v prípade núdze sú peniaze ťažšie dostupné pri predčasnom výbere.

To však neznamená, že IŽP je pre klienta automaticky nevhodné, naopak, za určitých okolností ponúka lepšiu ochranu ako čisté rizikové poistenie. Ale za žiadnych okolností sa nesmie stať, že ho predajca ponúkne ako investičný produkt bez poistenia rizika.

Ako sa ubrániť vlkovi z Obchodnej ulice  

  • Žiadne zbrklé rozhodnutia. Buďme úprimní, ak zarábate pár tisíc eur (bez urážky, no v porovnaní s miliónovými príjmami insiderov je to skutočne bagateľ), naozaj veríte, že práve vám niekto ponúkne zaručený investičný supertip? Preto si každý investičný tip dobre premyslite.
  • Nešpekulujte. Krátkodobé nákupy akcií s cieľom rýchleho zárobku nie sú investovaním, ale gamblingom. Šanca uspieť sa veľmi nelíši od hrania na automatoch.
  • Pri investovaní uprednostnite správcov, poradcov a sprostredkovateľov, ktorí si namiesto poplatku za objem transakcií účtujú poplatok za úspešné zhodnotenie peňazí, takzvaný „success fee“.
  • Zapamätajte si, že investičné životné poistenie, napriek svojmu názvu, nie je produkt určený na investovanie.
  • Ak máte pocit, že vás poradca alebo sprostredkovateľ poškodil, sťažujte sa naňho na jednotnom kontaktnom mieste NBS .

Prečítajte si všetky vydania seriálu Finančná sebaobrana a objednajte si RSS odber tu.